www.mestskakniznicabojnice.sk
Pondelok - Piatok 9:00-17:00 Streda 9:00-18:00 Sobota 8:00-12:00

História knižnice z archívu a spomienok knihovníkov

Mestská knižnica v Bojniciach logo 95. výročia vzniku

Mestská knižnica Bojnice si v tomto roku pripomína 95 rokov svojej existencie. Pri tejto príležitosti pripravuje sériu článkov o jej histórii aj súčasnosti. Korene obecnej knižnice v Bojniciach siahajú k roku 1922. Vzápätí po vzniku samostatného spoločného Československého štátu bola zvýšená pozornosť venovaná právnej úprave zriaďovania, funkcie knižníc a ich zamestnancom. Už v júni 1919 bol prijatý zákon č. 430/1919 Zb. O verejných knižniciach obecných. Bol na vtedajšiu dobu veľmi pokrokový, v mnohom aktuálny doteraz.

Nariadil povinnosť zriaďovať verejné knižnice vo všetkých politických obciach. Obec má povinnosť poskytnúť na účely verejnej knižnice vhodné miestnosti dôstojne a účelne upravené. Žiadna časť knižnice nemá byť daná do miestnosti, v ktorej sa čapujú alkoholické nápoje, ani do súkromného bytu. Úplne upravená knižnica sa skladá z požičovne kníh, príručnej knižnice a čitárne časopisov. Výpožičný čas je nutné stanoviť tak, aby vyhovoval väčšine obyvateľstva a podporoval obeh kníh. Ak by obec nevybudovala verejnú knižnicu, ako zákon ukladal, ministerstvo školstva a národnej osvety (MŠANO) by zriadilo knižnicu na útraty obce. V roku 1922 vznikla aj v Bojniciach knižnica, spolu s ostatnými sedemdesiatimi piatimi obecnými knižnicami v okrese Prievidza. V mestskej kronike je zaznamenaný zápis o obecnej knižnici z roku 1926, podľa ktorého mala knižnica do 700 zväzkov modernej literatúry. Zo súkromných knižníc vynikala cenná knižnica K. A. Medveckého, obsahujúca do 10 000 zväzkov. Je tu taktiež zaznamenané: „niet skoro domu, kde by nečítali knihy“. Prvými knihovníkmi v Bojniciach boli učitelia : Helena Szomolányiová, Mária Michalková, Augustín Andris, Albína Spišiaková. V okresnom archíve Prievidza, so sídlom v Bojniciach sa zachoval dokument, na ktorom je zoznam kníh z 30.11.1930, kedy mala knižnica 635 kníh. Vývoj knižníc sa po roku 1937 uberal zložitou cestou z dôvodu zhoršenia politickej situácie. Od jari 1939 bolo úlohou MŠANO, pod vplyvom ktorej boli knižnice, starať sa o „mravnú a kultúrnu úroveň národa“. Vydávali pre knižnice zoznamy zakázaných a odporúčaných kníh. V okresnom archíve sa zachovali zoznamy kníh, ktoré sa na základe MŠANO vyradili z fondu knižnice. Cez druhú svetovú vojnu bolo na Slovensku zničených 35% všetkých ľudových knižníc. Roky 1945-1947 boli rokmi obnovy zničených knižníc. O pôsobení bojnickej knižnice sa v tomto období nepodarilo viac zistiť. Bližšie informácie o fungovaní obecnej knižnice po roku 1953 sa môžeme dozvedieť od samotných pracovníkov knižnice a ich potomkov, ktorí žijú medzi nami.

Knihovníčka mestskej knižnice v Bojniciach

Knihovníčkou v bojnickej knižnici bola aj Elena Poljaková, *17.6.1913-15.10.2007. Pani Poljaková pracovala v knižnici (vtedajší názov Obecná knižnica) v rokoch 1953-1957. Knižnica bola na prízemí 1. obecného domu - na Hurbanovom námestí dom č. 40/49. Knižnicu tvorili dve miestnosti, (dnes cukráreň Medulienka a atelier Zerola). Prvá miestnosť bola so stolmi a stoličkami. Funovala ako čitáreň a herňa. Boli v nej šasopisy a spoločenské stolové hry: dáma, šach, človeče nehnevaj sa. V tom období sa vykurovalo kachlami, ktoré boli tiež v prvej miestnosti. V druhej-menšej bola požičovňa kníh, s uzamykateľnými presklenými skrinkami, v ktorých boli uložené náučné knihy pre dospelých aj deti, beletria pre dospelých aj pre deti aj mládež. Knižnica bola otvorená iba popoludní od 16.00 h. do 20.00 h. A to v pondelok-sobotu. Ako spomínajú dnešní sedemdesiatnici, vo výpožičovni sa nachádzal už v tom období aj čiernobiely televízor, vysielanie ktorého so záujmom sledovali návštevníci, pretože to bola v tom období veľká výnimočnosť. Pravdepodobne bol vraj aj prvý v Bojniciach. V nedeľu bola knižnica zatvorená, ale popoludní od 15.00 h. pani knihovníčka poriadala čajové stretnutia pre mládež. Väčšinou tu boli návštevníci štrnásť-pätnásťroční až sedemnásť-osemnásťroční... Pani knihovníčka podávala čaj a púšťala gramoplatne, pretože tu bolo aj gramorádio. Vďaka tejto aktivite knižnice sa vtedy nejeden mladý Bojničan či Bojničanka naučili tancovať. Čitáreň sa totiž po presune stolov zmenila na tanečný parket, ktorých vtedy v Bojniciach nebolo. Jedina krčma vraj bola v tom období v dome dnešného obyvateľa Bojníc p. Mateja Faška na Sládkovičovej ulici, volalo sa tam „do Hucov“. Mládež vtedy aj zásluhou pánov učiteľov Šujanského a Pastierika do takého zariadnia chodiť nemohla. Po čajových stretnutiach v knižnici, ktoré boli spestrené aj živou hudbou na harmonike v podaní Kolomana Hrdého, sa často pokračovalo v tanci aj na námestí pod lipkami, čo bývalo cez víkendy pravidlom. Na časy a fungovanie knižnice v päťdesiatych rokoch 20. storočia si zaspomínali dcéra pani knihovníčky p. Eleonora Briatková (ktorá poskytla aj jej vtedajšiu fotku) a pán Koloman Hrdý.

Knihovníčka mestskej knižnice v Bojniciach

Ďalšie fungovanie knižnice na konci päťdesiatych a začiatkom šesťdesiatych rokov 20. storočiabolo možné aj vďaka knihovníčkam. V tom čase boli, aj keď kratšiu dobu to boli dnes ešte medzi nami žijúce obyvateľky Bojníc. Z Hornoulickej ulice pani Mária Púchyová, rodená Kyselá, rodáčka z Brodzian * 12.5.1933, vtedy už bývajúca v Prievidzi. Druhou je dnešná obyvateľka zariadenia pre seniorov Domov dôchodcov Bojnice Elena Kotríková, rodená Cmarková *9 .12.1928. Aj keď si na knižnicu a jej fungovanie po toľkých rokoch nie je pre ne ľahké spomenúť, (aj preto, že nepracovali v knižnici veľmi dlho), najčastejšie im utkveli v pamäti z tejto peknej práce spomienky na svojich čitateľov. Pani Kotríková si spomenula na rodinu Gejza Fülöpa z dnešnej Hviezdoslavovej ulice. Najmä pani Mária Fülöpová patrila k častým a pravidelným návštevníkom knižnice. Pani Púchyová spomína rada na vtedajších detských čitateľov, poteší ju, ak ju aj dnes oslovia a prihovoria sa jej. Patrí k nim napríklad aj pani Ľubica Chlpeková, Ďurkovičová. Ona spomína na návštevy knižnice spolu s kamarátkami Vierkou Matiaškovou, Silviou Ronchetti, Vierkou Majerovou a Lýdiou Pipíškovou. A samotné fungovanie knižnice? Knižnica existovala (ako sme aj minule spomenuli) v budove na Hurbanovom námestí 40/49 (dnes cukráreň Medulienka a ateliér Zerola). Prvá miestnosť bola čitáreň a herňa s časopismi a spoločenskými hrami. V druhej miestnosti bola požičovňa kníh s ešte stále výnimočným zariadením vtedy-čiernobielym televízorom. Knižnica mala otvorené pondelok-sobotu od 16.00 h do 20.00 h. kedy začalo hrať kino. Pani Kotríková si spomína, že jej často pomáhal v knižnici aj manžel. Evidencia kníh v bojnickej knižnici sa od jej počiatku robí prostredníctvom prírastkových zoznamov kníh a zoznamov vyradených kníh. Je zaujímavé sledovať a listovať dnes už v jedenástich zoznamoch knižných prírastkov. Podľa nich sa dozvedáme, čo sa do knižnice nakúpilo, aké tituly boli k dispozícií čitateľom. V dnešnom fonde sa nájdu ešte knihy, ktoré boli vtedy novinkami: L. N. Tolstoj: Anna Kareninovú, I. Erenburg: Deviata vlna, D. A. Furmanov: Čapajev, N. V. Gogoľ: Mirhorod, E. Curie: Madam Curie, J. Čajak: Vohľady, J. Alexy: Rozprávky a črty, Indické novely, či Spisy J. G. Tajovského, M. Kukučína, J. Jesenského, A. Jiráska. Je pozoruhodné sledovať v zoznamoch aj rukopisy knihovníkov, v Bojniciach prevažne knihovníčok. Aj panie Mária Púchyová a Elena Kotríková zanechali svoju stopu a to nielen svojím rukopisom v evidencií knižnice, ale aj svojou prácou v duši čitateľov....

Knihovníčka mestskej knižnice v Bojniciach


Knihovníčkou v bojnickej knižnici bola v rokoch 1962-1964 pani Mária Bencová * 9. 5 .1942
Pani Mária Bencová, ešte aj dnes obyvateľka Bojníc pracovala v bojnickej knižnici v rokoch 1962-1964. Bývala vtedy o tri domy nižšie od knižnice, umiestnenej na prízemí (voľakedajšieho 1. obecného domu) - na Hurbanovom námestí dom č. 40/49. Pozostávala z dvoch miestností (dnes cukráreň Medulienka a ateliér Zerola). Prvá miestnosť bola so stolmi a stoličkami a regálmi periodík. Fungovala ako čitáreň a herňa. Bola podchvíľou navštevovaná aj vďaka bohatému fondu dennej tlače (Pravda, Práca) a časopisov. Najčastejšími návštevníkmi boli však deti, ktoré sa v nej hrávali spoločenské stolové hry: dáma, šach, človeče nehnevaj sa. Pani knihovníčka si spomína, že pred maškarnými plesmi sa čitáreň zmenila na šatňu. Maškarné plesy a tanečné zábavy sa konali vedľa v budove kina, ktoré sa odložením lavíc zmenilo na tanečnú sálu. V druhej, menšej, miestnosti knižnice bola požičovňa kníh. V nej náučné knihy pre dospelých aj deti a beletria pre dospelých, aj pre deti a mládež. Viac si knihy vypožičiavali deti. Čítali rozprávky, ale aj dobrodružnú literatúru. Z literatúry pre dospelých mali podľa spomienok najväčšiu požičiavanosť Bedári od Victora Huga, ale hojne aj náučná literatúra. Podľa vtedajších prírastkov v evidencii kníh v tom období pribudli niektoré tituly, ktoré sú aj dnes ešte v takmer tridsaťtri tisícovom fonde: J. Záborský: Dva dni v Chujave, A. Dorochov: Trpaslíci a obri, Ľ. Ondrejov: Rozprávky z hôr, F. Gabaj: Rozprávky o prvákoch, J. Švarc: Odvážna školáčka, M. Ďuríčková: O guľkovi Bombuľkovi, J. Horák: Strieborné hlbiny, E. Morrisová: Kvety Hirošimy, M. M Prišvin: Sivá sova, N. Nosov: Výmyselníci, J. Fučík: O troch písmenkách, J. Pavlovič: Veselá abeceda., B. Mačingová: Danuška, K: Jarunková: Deti slnka, E: Gašparová: Prázdniny s rozprávkou. Metodicky knižnica patrila pod Okresnú knižnicu v Prievidzi. Odtiaľ pani metodička Slávka Luptovská, bytom v Dubnici usmerňovala knižnicu. Z mesta Bojnice pán Pavel Mravec. Financovanie kontroloval pán Vladimír Grom. Knižnica bola otvorená popoludní od 15.00 h. do 19.00 h., to bol čas, keď sa bolo treba venovať aj príprave na spánok syna Jarka. Preto často manželku knihovníčku zastupoval aj pán Anton, ktorý bol tiež vášnivý čitateľ. Narodením druhého syna Mirka už povinností v rodine Bencovej pribudlo, a tak zostala knižnica na pár mesiacov bez knihovníka

Knižnica už 15. rok používa svoje logo. Vzniklo na základe výtvarnej súťaže, ktorú pre deti vyhlásila knižnica. Vyhral ju Juraj Adásek, žiak piatej triedy ZŠ v Bojniciach. Návrh nakreslil na vyučovaní výtvarnej výchovy s pani učiteľkou Mgr. Evou Poljakovou. Ako si spomína, hlavnú cenu zaň dostal lístky do kina na film Príšerky s.r.o.

Mestská knižnica v Bojniciach logo

Čo sa za 15 rokov zmenilo v Jurkovom živote? Po ZŠ som išiel študovať do Prievidze na gymnázium, kde ma začali baviť počítače. Ďalším logickým krokom bolo teda pokračovanie v štúdiu na vysokej škole. Ako najlepšia možnosť mi prišla Fakulta Informatiky Masarykovej Univerzity v Brne. Brno ako mesto sa mi páčilo, tak som sa tu rozhodol zostať a po skončení vysokej školy som si tu našiel prácu. Momentálne pracujem v SAPe ako vývojár (programátor). Tu mám na starosti tvorbu aplikácii do finančného modulu pre ERP systém. S kreslením to teda nemá nič spoločného, ale podľa českých zákonov je programovanie chápané tiež ako tvorivá a kreatívna činnosť. :-) Na otázku, či má trvalý pobyt ešte v Bojniciach a čo číta odpovedal: Áno, oficiálny pobyt mám ešte stále v Bojniciach, ale väčšinu času trávim v Brne. Čítam, ale hlavne technickú literatúru, ktorú potrebujem na zdokonalenie vedomostí potrebných pre moju prácu, alebo na ďalší osobný rozvoj. Zrovna teraz tu mám jednu tisíc stranovú učebnicu, :-) tak to bude zábava sa ňou celou prelúskať. Z beletrie je asi mojím najväčším favoritom Pán Prsteňov od Tolkiena. Príde mi úžasné, že Tolkien dokázal do najmenších detailov vytvoriť kompletne celý svet. Ďalej si ešte rád prečítam biografie známych ľudí. Naposledy ma zaujala kniha o Stevovi Jobsovi, ktorý bol jedným zo zakladateľov Applu, jednej z najväčších technologických spoločností sveta. Pozdravujeme Juraja, želáme mu veľa úspechov a tešíme sa na stretnutie opäť v Bojniciach.

Najmä snaha zvýšiť záujem detí o knihy a čítanie viedla k myšlienke voľby kráľa detských čitateľov. V Bojniciach sa po prvý raz konala voľba Kráľa detských čitateľov v roku 1997.Vtedy sa aj králi jednotlivých knižníc Slovenska prvýkrát stretli na Devíne. Nechýbala na ňom ani prvá kráľovná MsK Bojnice Zdenka Priehodová spolu s Martinom Líškom a Soňou Ištvánikovou, ktorí skončili na 2. a 3. mieste. Zdenke Priehodovej patrilo prvenstvo aj na 2. ročníku súťaže a tak sme o rok cestovali do Košíc na Snem kráľov knižníc Slovenska.
A čo sa v jej živote zmenilo od tých čias? Spýtala som sa a prišla nasledovná odpoveď:

Kráľovná čitateľov 1997 a 1998 Zdenka Priehodová

Veru ubehlo už veľa rokov, odkedy som si v bojnickej knižnici požičiavala Annu zo Zeleného domu či Medzi nami dievčatami! Po absolvovaní prievidzského gymnázia som odišla študovať do Banskej Bystrice, na Ekonomickú Fakultu Univerzity Mateja Bela. Vybrala som si odbor Cestovný ruch a po piatich rokoch odpromovala s titulom ekonomickej inžinierky. Túto školu som si vybrala preto, lebo som mala rada jazyky a cestovanie a povedala som si, prečo to nespoijť. Už počas štúdia som mala úžasné príležitosti spoznať Európu. Každe leto, keď skončila škola, som sa vybrala na skusy – do Švajčiarska, Grécka, Španielska. Pracovala som najskôr ako čašníčka a potom ako animátorka – rodičia sa tiež divili, však nikdy som nebola spevavý a tanečný typ! A predsa mi to celkom išlo, hoci často som bola aj na opačnej strane javiska – ako hudobný a svetelný technik, raz darmo, dievča z domu s garážou sa nezaprie. Po škole som krátko bývala v Trnave a pracovala v miestom hoteli, ale túlavé topánky zasvrbeli čochviľa zase a tak som znovu odišla za hranice. Tentokrát do Írska, kde som s malou estávkou už vyše deväť rokov. Po príchode do Dublinu som pracovala v hoteli medzinárodnej siete Mariott, ale zakrátko prišla kríza a s ňou aj zmena práce. S turizmom to vtedy veľmi ružové nebolo a tak som si odskočila do nákupného centra. Presnejšie do manažmentu najväčšieho nákupného centra v Írsku, Dundrum Town Centre, kde som na pozícií najprv recepčnej a neskôr výkonnej asistentky pracovala spolu šesť rokov. Bola to výborná príležitosť naučiť sa jazyk a pracovať vo výbornom time ľudi, pre ktorých je ich práca vášňou. Táto práca mi dala veľa, od novych priateľov cez plynulosť v angličtine až po zručnosti ako programovanie spievajúcich fontán či prepis diktafónových pások. Jeden nikdy nevie, kedy sa mu niečo podobné zíde! Vďaka životu v nákupnom centre som sa však aj viac začala zaujímať o problematiku konzumu a moderného spôsobu života a ich dopadu na životné prostredie. Príroda vždy bola a bude pre mňa veľmi dôležitá, len som asi na to akosi počas tých rokov pozabudla. Preto som sa začala viac zaujímať o problematiku trvalo udržateľného rozvoja a uplatnenie tejto teórie v praxi, teda či a čo môže jeden malý človiečik urobiť pre našu Zem. Začala som viac čitať, odborné aj populárne články a knihy na túto tému a zistila som, že je to smer, ktorým sa chcem uberať. Keďže príliš konzumný spôsob života s environmentalistikou nejde veľmi dohromady, dala som výpoveď v práci, absolvovala kurz o trvalo udržateľnom rozvoji a začala písať blog o živote (skoro) bez odpadu. Teda o ceste k takému životu, lebo ako všetko, ani toto nie je zmena zo dňa na deň. Blog píšem v angličtine (comingtozero.com) a opisujem v ňom moje úspechy aj neúspechy na ceste za jednoduchšim životom, kedy sa človek sústredí na to, čo môže zažiť a nie na to, čo môže vlastniť. Túto cestu som začala asi pred dvomi rokmi a stale ma to fascinuje, asi pri tom fakt ostanem :). Hnutie za pomalší život, za menej odpadu (zero waste) a za viac sociálnej zodpovednosti naberá na sile, čo je úžasné. Veď už ako malá som čítavala o tom, ako sa dá zmeniť svet – je krásne cítiť, že to fakt ide. Pomaličky a po krokoch, ale ide. Stačí len chcieť. Blogovanie je zatiaľ len koníček a hoci by som nedbala, keby prerastie aj v niečo viac, ale pokiaľ nežijem na samote v lese (snívať môžem) učty platiť treba, preto som si našla aj „poriadnu“ prácu. Som manažérka rozvoja v konzultingovej firme, ktorej jedným z cieľov je aj projektovanie udržateľných stavieb – budovy, ktoré využívajú obnoviteľné energie, šetria zdrojmi a minimalizujú negatívny dopad na svoje okolie. Som tiež zodpovedná za znižovanie uhlíkovej stopy našej firmy, čiže ich tu všetkých cepujem, aby poriadne recyklovali, keď už nie kompostovali :) Možno aj to raz bude! Čo sa týka čítania, som rada, že môžem napísať, že čítam. Veľkú časť tvorí odborná literatúra lebo sa stále učím nové veci o tom, ako viesť zodpovednejší život...väčšinou na blogoch, ktoré sú v angličtine, ale sem-tam sa vyskytne nejaký aj v slovenčine či češtine. Z odborných kníh mám práve rozčítanú Od kolisky ku koliske (Cradle to Cradle) od dvojice autorov Michael Braungart a William McDonough. Je to výborná kniha, ktorá položila základy literatúry obehovej eknomiky. Vždy sa tiež rada vraciam ku knižke Domov bez odpadu (Zero Waste Home) od Bea-i Johnson, s ktorou som sa aj osobne stretla (je úžasné stretnúť svoju hrdinku!) Je matkou dvoch deti, pôvodom Francúzka, ktorá žije v Kalifornii a pokladajú ju za zakladataľku hnutia Zero Waste (Život bez odpadu). Nedávno dokonca prednášala o tejto tematike v Európskom parlamente. Okrem toho mi mamina pravidelne posiela aj Miau-ko, časopis, ktory si kupujem od jeho založenia a nikdy nesklame. Pútavé články, nie priliš veľa reklamy a zaujímavé rozhovory – taký malý tréning, aby som úplne nezabudla slovenčinu :) Z beletrie mám teraz na stolíku pripravený jeden vianočný darček, knižku Slobodu bažantom od (zhodou náhod) rodenej Bojničanky Vandy Rozenbergovej. Čítala som aj jej predchádzajucu zbierku vtipných poviedok Vedľajšie účinky chovu drobných hlodavcov a na tú novú sa preto teším! Pod ňou je ešte jedna v slovenčine, Pútnička od Maria Puza, lebo som si do roku 2017 dala záväzok prečítať aspon 10 knižiek od klasických autorov. Sem-tam čítam aj detské knižky, hoci vlastné deti ešte nemám. S priateľom, Írom, lúskame slovenčinu (musím ho pochváliť, že mu to celkom ide) a tak som si do Írska doniesla aj zopár jednoduchšich titulov, keby chcel ísť o level vyššie...náš starý Šlabikár bola hračka, tak teraz má pre zmenu on na stolíku knižku Tajomná lagúna od Enid Blyton. Boli sme spolu aj v bojnickej knižnici, pamätám si, že z police vytiahol detskú knihu riekaniek a začal čitať: „Pancier korytnačku nielen chráni, ale jej aj v niečom bráni. Nemôže sa poškrabkať, keď je začne poposvŕbať.“ Ach, tá naša krásna slovenčina! Prajem Ti aj celému knižničnému tímu všetko dobré, čitateľom mnoho dobrých kníh a možno aj do skorého videnia! Zdenka Ďakujeme Zdenke za prianie a list, aj rodičom za sporostredkovanie kontaktu. Želáme veľa zdravia a do skorého videnia.

Najmä snaha zvýšiť záujem detí o knihy a čítanie viedla k myšlienke voľby kráľa detských čitateľov. V Bojniciach sa po prvý raz konala voľba Kráľa detských čitateľov v roku 1997.Vtedy sa aj králi jednotlivých knižníc Slovenska prvýkrát stretli na Devíne. Nechýbala na ňom ani prvá kráľovná MsK Bojnice Zdenka Priehodová spolu s Martinom Líškom a Soňou Ištvánikovou, ktorí skončili na 2. a 3. mieste. Zdenke (jej list bol uverejnený v májových zvestiach) patrilo prvenstvo aj na 2. ročníku súťaže a tak o rok cestovala do Košíc. Odvtedy zvolené kráľovné - Janka Grešnerová, Petra Vraňáková, Ivanka Zajacová, Lenka Gabrišová, Anka Krchňavá, Veronika Múčková, Katarína Bošková, Natália Vraňáková, ani prvý bojnický kráľ Peter Čapkovič, nemali možnosť zúčastniť sa celoslovenského snemu kráľov. Žiadny sa nekonal. Až v roku 2008. Uskutočnil sa v Martine v dňoch 19. - 21. júna. Bojnice reprezentovala Katarína Vezérová. A čo sa zmenilo v Katkinom živote odvtedy, čím žije dnes? Snem kráľov detských knižníc Slovenska Napísala nám: „Odvtedy, čo som bola kráľovnou čitateľov sa udialo toho mnoho.Po štúdiu gymnázia som sa dostala do Prahy na Karlovu univerzitu, kde som študovala anglický a ruský jazyk, pracovala som pre cestovnú kanceláriu Obzor v Bulharsku, zlepšila sa v jazykoch, ktoré som neskôr aj vyučovala. Momentálne študujem cestovný ruch v Bratislave. Rada sa učím novým veciam a športom. V poslednej dobe ma baví snowboarding, box, balet a v lete surfing. Knihy, vážna hudba a maľovanie zostali mojou vášňou. Momentálne čítam ruskú, perzskú literatúru a zaujímam sa o staré kuchárske knihy. Mám aj svoj zoznam kníh, ktorý považujem za určitý kultúrno-všeobecný prehľad. Patria tam svetoví velikáni- Puškin, Lermontov, Kurt Vonnegut, Remarque, Mario Puzo, Boccaccio, E.A.Poe..., no i menej známe prastaré diela- Beowulf, diela Rúdakího, Avicennu, Vojtecha Zamarovského, ktorých knihy si kupujem v antikvariátoch s túžbou po vlastnej domácej knižnici.“ Do zoznamu kráľov a kráľovien od roku 2009 patria: Roman Vasko, Dominika Hrúzová, Silvia Soláriková, Sylvia Dobríková, Renáta Dominiková, Simonka Rajčová a Janka Ďuračková (dva roky po sebe 2015 a 2016). Tento rok kraľuje čitateľom Jakub Lacko. Ďakujem Katke Vezérovej za informácie o sebe.