Dobrý človek ide lesom
Bratislava,Slovenský spisovateľ, 1. vyd. 1967
Piaty zväzok Ondrejových Vybraných spisov tvoria práce prozaické, publicistické a denníkové zápisy. Práve podľa nich, ktoré sa nachádzajú v poslednej časti, nesie názov celá kniha. Do nej boli zaradené všetky dostupné diela z pozostalosti, takže rôznosťou žánrov výstižne pomáha dokresľovať zaujímavý ľudský a umelecký portrét jedného z najsugestívnejších slovenských rozprávačov. Prvú časť tvoria prózy z knihy Šibeničné pole. V druhej, nazvanej Iné krátke prózy sú práce z časopisov a pozostalosti. sú tu: List Janka Martinca, Dvaja neznámi, návštevy v noci, Stratená Zuzanka, Či sme všetci rovnakí. Do tretej časti z publicistiky boli zaradené tie články a state, v ktorých Ondrejov zaujal
osobné stanovisko k rôznym spoločenským aj umeleckým problémom a pouverejňoval ich v rôznych časopisoch: Lykožrúty, Všelijakí milovníci kvetov, Zo súdnictva kolonizátorov, Čemické letovisko, Záhadný prípad na Ďumbieri, Zolko Palugyay je mŕtvy, Spomienka na Zolka Palugyaya, O Zolovi Palugyayovi, Hory umierajúcich básnikov, Ako som začal písať, Anketa o poézií, Ako píšeme cestopisy pre mládež, Utrpenie knihy a jej autora, Poznámka o cítení a myslení zvierat, Ako som písal Zbojnícku mladosť, Ako som prišiel na myšlienku napísať román Jerguš Lapin, Prečo nepíšeme divadelné hry, Odpoveď na anketu Tri otázky spisovateľom, O umeleckosti v literatúre. Poslednú časť 5. zväzku tvoria denníkové zápisky Dobrý človek ide lesom, ktoré vznikli počas pobytu Ľ. Ondrejova v roku 1952 na Čiernom Balogu a jeho okolí. Do knihy boli prevzaté z rukopisu.