Alena Ondrejmišková
(1964)
sa nielen stará o rodinu,
o pacientov,
píše básne,
ale aj recituje.
A nie hocijako.
Je víťazkou nejednej Vansovej Lomničky
- súťaže umeleckého prednesu poézie a prózy žien, ktorej hlavným organizátorom a vyhlasovateľom je Únia žien Slovenska.
Môžte si ju vypočuť aj vo
zvukovom archíve knižnice.
Slovo
Bolo na počiatku.
A aké bolo nežné,
ale v lesku reflektorov
v spoločenstve mini kráľov
kleslo na prah domu
doráňané, opľuté a biedne.
Priateľstvo
Tyrkysové nebo roztrhlo bolesť
vyprášilo odvekú túžbu po moci
Priateľstvo si vyšlo na výlet
Púpavy poprosili o valčík
Tráva sipela uznaním
mávali šťavelové lístky
Zemička šepkala
vyznanie
o miere belasom
na Zemi
Poézia
Panna-rajská záhrada
tancujúca po špičkách na strniskách
Nie je iluzionistka
ani bedač
lež zrno slobody
Uhrančistá kráska
koník túlavý
mešec dukátov v beznádeji
Pi ju až do dna
nepocítiš opitosť
Je reálna a čistá
ako krehká labuť.