Premoknutá naskrz
Započúvali ste sa niekedy do hlasu dažďových kvapiek? Je to zázrak aj vášeň pozorovať a počúvať dážď. Vytvára zvukovú mokrohlasnú kulisu. Presné hudobné znaky vyznačujúce sa premenlivosťou, až sa nám zdá, že všetka ich hlasitosť sa zjednoduší do jedného monotónneho zvuku. Cítite chvenie pred búrkou, pred ktorou mám rešpekt a pokoru? Je to živel silný a plný energie. Má svoje zákony, zákonitosti a pravidlá.
Ako šuchocú dažďové pojašené kvapky v lístí stromov, keď bijú bezmocne pästičkami na všetko, čo im stojí v ceste? Šantia na strechách domov, špliechajú v rínach až naplno stíchnu v preplnených kanáloch. Šumia za nočným oknom. Počujete ako skackajú po chodníkoch? Ja áno!
Je to hlas a hudba dažďa. Má svoje čaro, keď vytvára bubliny na mlákach, keď sa rozplynie v prchavej hmlovine. Kvapky, ktoré nestihnú metamorfózu, skončia v jazerách spájajúcich do zurčiacich potôčikov stekajúcich zo svahov a polí. Nechali ste sa občas zmoknúť zmáčať blahodárnymi kvapkami počas jari či horúceho leta? Ja áno. Je to neopakovateľný zážitok, hoci pre niekoho mokrý, chladivý a možno aj nepríjemný. Pre mňa je očistný a obohacujúci, pretože má svoje tajomstvá a vlastnosti ukryté vo svojej podstate.
Viete, že dážď aj vonia? Ja áno...
Strháva pri svojej príťažlivogravitačnej ceste na zem útržky ingrediencií z vôní kvitnúcich stromov, z vône uschnutého sena, z vône horského potoka obohatenú o chladivé zákutia zeleného machu, rozkladajúceho sa dreva. Cítili ste bosými nohami teplo letných mlák na chodníku, keď navôkol sa vyparujú spadnuté kvapky, lebo rozpálený chodník nesie v sebe pečať letnej páľavy?Je to oslobodzujúci pocit nechať ich stekať pod tričko, rozprestrieť naširoko ruky, aby ani nitka nezostala na nás suchá, vyzuť si topánky a stať sa na chvíľu súčasťou prírodného úkazu, kedy ako dúha vytvoríme most medzi nebom a zemou.
Je to mokrý zázrak mimo nás a poetický zázrak odzrkadľujúci sa v nás. Spomínaná farebná dúha ako nová zmluva medzi Bohom, človekom a prírodou.