Knižnica v spolupráci s mestom Bojnice pri príležitosti 645. výročia udelenia mestských práv vyhlásila literárnu a výtvarnú súťaž Bojnice mojimi očami.
Porota v zložení: Mgr. Andrea Blahová, Katarína Gabrišová, Veronika Hoffmannová, Mgr. Irena Karaková, Mgr. art. Miriam Kasperkevičová, Lenka Šagátová a Renáta Šibalová vybrala víťazov:
Knižnica v spolupráci s mestom Bojnice pri príležitosti 645. výročia udelenia mestských práv vyhlásila literárnu a výtvarnú súťaž Bojnice mojimi očami.
LITERÁRNE PRÁCE
próza 10 - 13 rokov:
1. miesto – Viktória Svitková, ZŠsMŠ Bojnice, 7.A.
2. miesto – Dominika Zambojová, ZŠsMŠ Bojnice, 7.A.
3. miesto – Janka Harmanovská, ZŠ Lehota pod Vtáčnikom, 6.A.
próza nad 14 rokov:
1. miesto Andrea Madajová, ZŠ Handlová, 9.C.
poézia 10 - 13 rokov:
1. miesto – Andrea Schutová, ZŠsMŠ Bojnice, 4.A.
2. miesto – Alexandra Andelová, ZŠsMŠ Bojnice, 5.B.
3. miesto – Vladimír Mečiar, ZŠsMŠ Bojnice, 7.B.
čestné uznanie – Renáta Dominiková, 12. rokov, ZŠsMŠ Bojnice
poézia nad 14 rokov:
1. miesto – Martin Ondáš, ZŠsMŠ Bojnice, 8.B.
2. miesto – Juraj Šimko, ZŠsMŠ Bojnice, 8.B.
3. miesto – Ivana Čičmancová, ZŠsMŠ Bojnice, 8.B.
čestné uznanie – Klaudia Kjurčijská, ZŠsMŠ Bojnice, 8.B
Bojnický zámok
Bojnický zámok, to je krása,
každý turista rozplýva sa.
Aj keď celé Slovensko prejdeš,
krajšieho zámku nenájdeš.
Vysoká veža v slnku odráža sa,
To nešťastný hradný pán dáva
celému svetu znať,
že krásna francúzska kontesa
odmietla mu svoju ruku dať.
Lásku kontesy mu nikto nevráti,
preto svoje srdce k umeniu obráti.
Celý svoj život zbierkam venuje,
za to ho celý svet miluje.
Keď sa prechádzam po Bojniciach, a hľadím na krásy tohto mestečka, nemôžem si nevšimnúť Bojnický zámok, ktorý sa týči na vysokej travertínovej skale. Vidieť ho z okolitých miest a obcí. Zámok vo svojich múroch ukrýva plno neodhalených tajomstiev. V tomto období ho zdobí studená, mäkká snehová pokrývka, ktorá sa cez deň ligoce ako tie najdrahšie drahokamy. Pre mňa je táto stavba najdominantnejšia spomedzi zámkov na Slovensku. Miestami je okrášlený malými okienkami a na niektorých stenách aj veľkými oknami, ktoré na seba hľadia a sledujú navzájom jeden druhého. V hradnej priekope šantia rôzne druhy rýb, pestrofarebné kačky ale aj labute, ktorých perie je také krásne ako husté belavé kučery oblakov. Z prednej strany zámku naň dohliada majestátna lipa kráľa Mateja. V jej tieni si aj on rád posedel. Napriek útrapám, čo prežila, je stále krásna a zelená ako jemný mäkkučký koberec na lúke. Neďaleko od lipy sedí vežička v strede jazierka. Vyzerá veľmi smutne, pretože je sama na vode a okolo nej sú len stromy a lavičky. K vežičke vedie menší mostík. Ak pri nej stojíte a zadívate sa na ňu, uvidíte jej nesmiernu krásu a možno pochopíte aj jej tajnosti. Veľa ľudí sa sem hodí inšpirovať. Otočiac sa ku jazierku máte pocit, akoby to bol len obrázok. Príjemná atmosféra vás donúti, aby ste neodišli. Ale ak predsa budete chcieť odísť, započujete malebné vábenie jazierka. Nesmiem zabudnúť na krásnu a čarovnú fontánu. Keď do nej naráža vietor, ktorý sa vystatuje, ako si môže chodiť po svete, fontána sa nám spievajúc prihovára. Pri vyhrievaní sa na silnom svetle slnka hľadí na uponáhľanýh turistov. Máme ju ako na dlani. Aj pohľad na Bojnice zhora je prekrásny. Miestami až hýri farbami. Ak budete z tohto mesta odchádzať, naše pamiatky vás presvedčia, aby ste prišli aj nabudúce.
Keď sa chcem prejsť, vždy viem, kam mám ísť. K môjmu obľúbenému miestu v Bojniciach. Je to malá vežička, ktorá pláva v jazierku. Vždy je to veľmi pekné miesto. Či cez zimu, jar, leto, alebo jeseň. No ja sa najradšej okolo nej prechádzam v lete. Vtedy jazierko vyzerá akoby bolo zakliate, lebo má zvláštnu zelenú farbu. Prechádzka pokračuje. Keď vyjdem na vežičku. Na tomto mieste sa mi vyjaví veľa pekných spomienok z detstva. Keď som bola malá, hrala som sa na princeznú, ktorú uväznil na vznášajúcej sa vežičke zlý vodník, čo býva v jazierku. Čakala som na princa, čo ma príde vyslobodiť, ale namiesto neho ma prišiel odtiaľ zobrať ocino. Ale teraz tam nechodím preto. Chodím tam premýšľať a inšpirovať sa. Je tu pokoj a ticho. Počuť iba tiché žblnkanie vody, narážajúcej o múrik a čvirikanie vtáčikov, poletujúcich okolo. A výhľad? Výhľad je prekrásny. I keď je vežička nízka, vidím z nej skvostný Bojnický zámok, týčiaci sa na Bojnicami, rozkvitnutú lipu kráľa Mateja i kačičky, plávajúce na jazierku. A aj cez zimu je tam krásne, keď vežička stojí na zamrznutom, postriebrenom jazierku. Niektorí hovoria, že vtedy má na sebe vežička bielu čiapku, vyrobenú zo snehu. Iní zase, že vyzerá ako posypaná práškovým cukrom. No určite sa dohodnú na tom, že je čarokrásna. Prechádzka je síce krátka, ale vždy ma očaruje pohľad, ktorý sa mi pri nej naskytne. keď sa ma niekto opýta, čo sa mi najviac páči na našom mestečku Bojnice, odpoveď viem ihneď. Vežička v Bojniciach.
AB IMO PECTORE...Možno aj týmito vznešenými slovami sa končili riadky listov uložených vďaka kalamáru s brkom v pracovni grófa. Pečať s jeho erbom ich chránila pred cudzími očami akoby ich obsah bol už vtedy odsúdený na zánik v toku času.
A predsa existoval človek, ktorému boli listy určené. Možno ním bola dáma, ktorej gróf kúpil zrkadlo. To oceľové zrkadlo, do ktorého práve hľadím. V ňom akoby sa ani neodrážal môj obraz, obraz mojich spolužiakov či sprievodcu Bojnickým zámkom. Ja v ňom vidím postavy vládcov a vojakov s mečmi po boku odhodlane brániť túto veľkolepú stavbu i mestečko v podhradí pred vpádmi votrelcov. Otvára sa mi možnosť nahliadnuť do obdobia úpadkov i následného prekvitania zámku. Je skutočný zázrak, že dokázal i v slede storočí odolať ľudskej chamtivosti, zlobe, neprávosti a tak prežil.
Niektoré výnimočné stavby to dokážu, ale ľudia nie. Tí sa rodia a umierajú. No s každou generáciou prichádza niečo nové. Tie posledné sa rozhodli, že jeleň v erbe Pálffyovcov nebude jediné zviera, reprezentujúce Bojnice. Práve naopak. Zavítalo sem množstvo tvorov z Afriky, Ázie a Ameriky, na ktorých pohľadom sa kochajú všeti návštevníci tohto výnimočného mestečka. Každé zvieratko akoby žilo vo vlastnom svete, ktorého začiatok aj koniec ohraničovali steny jeho klietky. No myslím, že je v tomto kráľovstve s jedným vlácom, no žiadnymi poddanými šťastné.
Áno, šťastie je ten pocit, ktorý do mňa vniká vždy, keď sa ponorím do termálnej vody tunajších kupeľov. Dotykom každej horúcej kvpky sa rozpúšťajú momentálne starosti ťažiace moju hlavu, a tým pôsobia oblažujúco pre telo i myseľ.
Odjakživa platilo, že každé storočie má vlastné nádeje a vyhliadky. Keby sa dynastie rodov opäť prebudili k životu, boli by spokojné. Dokázali postaviť základ pre nádejnú budúcnosť Bojníc nielen pre 21. storočie.