Knižnica vyhlásila pri príležitosti 60. narodenín Daniela Heviera regionálnu literárnu
a výtvarnú súťaž Krajina zázračno. Mala tri témy:
Čím chcem byť
List Danielovi Hevierovi
Aprílový Hugo
Spolu bolo odovzdaných 76 literárnych a 135 výtvarných pác. Najviac bolo na tému Čím chcem byť, najmenej bolo na tému Aprílový Hugo. Porota v zložení: Mgr. Eva Poljaková a poetka Veronika Hoffmannová vyberali víťazov spomedzi literárnych prác a opäť Mgr. Eva Poljaková s Mgr. Andrejou Blahovou spomedzi výtvarných. Odmenení boli:
Žil raz jeden chlapec, ktorý sa volal Matej. Toto je príbeh o tom, ako dostal Prezývku Aprílový Hugo. Jedného krásneho dňa sa prechádzal po meste Srandičkovo, keď tu zrazu počul na námestí hlásenie. Bol veľmi zvedavý, čo sa deje tam, kde bolo veľa ľudí. Chcel ísť dopredu, ale nedalo sa. Stál tam obrovský zástup ľudí, cez ktorých nebolo nič vidieť ani počuť. Zrazu mu niečo napadlo. Išiel domov, zobral rebrík, utekal na námestie, postavil ho, vyliezol naň, počúval a pozeral sa. Stál tam pán starosta a hovoril do mikrofónu: ,,Už o dva týždne bude prvý apríl, tak vyhlasujem súťaž o najvtipnejšieho Aprílového Huga.“ Matej o takejto súťaži ešte nikdy nepočul, tak počúval ďalej. ,,Pravidlá sú ľahké,“ povedal starosta, ,,ten, kto ma napáli nejakým žartom, ten získa prezývku Aprílový Hugo.“ Matej si povedal, že tento titul musí za každú cenu získať. Začal vymýšľať plán. Po príchode domov prišiel na výborný nápad. Vybral sa za starostom. Všetci už niečo skúsili. Jedni ho vystrašili, druhí ho nejako oklamali, ďalší mu zobrali oblečenie, keď sa sprchoval v kultúrnom dome. No Matej bol originálny. Keď starosta otváral dvere, vylialo sa na neho vedro s vodou. Šplech, bol celý mokrý, nuž sa musel ísť prezliecť. Otvoril znova dvere, vysypala sa na neho múka. Nič sa nedalo robiť, musel sa ísť osprchovať. No keď po tretíkrát otvoril dvere a rozbili sa mu na hlave vajíčka, to ho už rozosmialo. Zo sprchy vyšiel Matej a starosta v tom momente vedel, kto je výhercom. Nastal deň vyhlasovania súťaže a víťaz bol len jeden. Pravdaže, Matej. Celý natešený stískal pohár Aprílového Huga.
Čím chcem byť
Na túto otázku som hľadal veľakrát odpoveď. Táto otázka sa mi zdá veľmi ťažká,
pretože na svete je veľmi veľa povolaní, ktorými by som sa mohol teoreticky stať. Uvedomil
som si, že z množstva povolaní nemôžem robiť všetky, preto som výber skrátil na minimum.
Už ako malý som vynikal v matematike a technických veciach, a tak som chcel robiť niečo
s tým spojené.
Keď som chodil do škôlky veľmi ma nezaujímalo, čím budem, ale čím chcem byť
práve teraz. Túžil som byť dobrodruhom, z čoho vznikla moja myšlienka stať sa hľadačom
pokladov. Už od útleho veku ma fascinovalo práve dobrodružstvo a hľadanie hodnotných
pokladov nielen na cene, ale aj z historickej stránky.
No po prvom dni v škole sa moje minulé predstavy začali zdať detinské. Jedného dňa
som si zapol televízor a v tom momente, ako som zazrel kozmonauta, mi zablesklo pred
očami. Voľba bola jasná – budem kozmonaut. Túžil som objavovať planéty, nové galaxie
a mnoho iného. Po čase som sa začal stávať tvrdým realistom...
V piatej triede sme sa na matematike dopracovali ku geometrii vyššieho stupňa. Síce
Som v tom čase chcel byť astronautom, po prvej hodine geometrie sa moje túžby prudko
zmenili. Vtedy som začal snívať o architektúre, páčilo sa mi navrhovanie rôznych stavieb.
Po nástupe na Gymnázium Ivana Bellu moja fantázia začala pracovať na plné obrátky.
Od lovca pokladov cez astronauta až po architekta sa mi zasnilo, že budem spisovateľom.
Vtedy mi došlo na čo využijem moju fantáziu. Na hodinách slovenčiny a literatúry som začal
písať príbehy, neskôr som s rodičmi navštívil Uhrovec pri príležitosti osláv 200. výročia
narodenia Ľudovíta Štúra, kde sa moje predstavy utužili. Napísal som napríklad túto báseň.
Mal som dobrý nápad že,
spojím pár viet vo verše.
Nechcem tu len stáť a prizerať,
radšej budem písať básne a priberať.
Toto je to, čo smiem,
bojovať perom chcem.
Svoje práva dobre viem
a na ostatných dozriem.
Radšej budem básne písať,
ako si falošne hvízdať.
V ríši fantázie
je môj pohár plný ambrózie.
To je príklad na moju báseň,
ktorú som zasadil ako jeseň.
Dlho mi to trvalo,
dúfam, že ste mali dobré divadlo.
Pán Hevier, túto báseň chcem vám dať,
ospravedlňte ma, už idem spať...
Tak čo myslíte, mohol by som sa stať spisovateľom? Ja myslím, že áno. .
Milý pán spisovateľ Daniel Hevier,
úvodom môjho gratulačného listu Vás čo najsrdečnejšie pozdravujem. Dovoľte,
aby som Vám pri príležitosti Vášho sviatku zagratulovala. Šesťdesiatka. Je to
výnimočný deň v živote každého človeka. Aké slová by vhodne vystihli túto
slávnostnú chvíľu?
Vo svojom živote ste urobili radosť mnohým deťom. Napísali ste pre nás veľa
úžasných kníh a rozhlasových hier. Ako malá som rada počúvala Vašu
rozhlasovú hru Dlhý, Široký, Bystrozraký či počúvala Pieseň pre tvoje uši. Vaša
tvorba sa zapísala do sŕdc nielen detí, ale aj dospelých. Kto by nepoznal pieseň
Kým smieš snívať alebo pieseň z televíznej relácie Od Kuka do Kuka. Môj oco
a mama ju vedia spievať dodnes. Keď si ich pospevujú, vyvoláva to úsmev na
tvári.
Smiech, radosť, humor, to je to, čo rozdávate.
Milý pán Hevier. Prajem Vám, aby sa Vám splnili tajné želania ukryté vo
Vašom srdci, aby ste napísali aspoň toľko kníh ako doteraz a tie sa zapísali do
sŕdc všetkých Vašich obdivovateľov.
Želám Vám pevné zdravie, veľa radosti, šťastia, lásky.
P.S.: Posielam šesťdesiat kvietkov plných sviežosti, vitality a elánu. Krásne
narodeniny