Knižnica v spolupráci s europoslankyňou MUDr. Záborskou vyhlásila pri príležitosti Mesiaca knihy regionálnu literárnu a výtvarnú súťaž Moja planéta. Víťazné práce budú vystavené v Europarlamente a víťazi budú odmenení vyhliadkovým letom nad Bojnicami.
Poďme spolu lietať!
Lety na krídlach fantázie sú úžasné. Poznal to aj francúzsky spisovateľ a letec Antoine de Saint Exupéry.
Medzi pokladmi svetovej literatúry má čestné miesto aj knižka Malý princ, ktorou získal nesmrteľnosť. Malý zlatovlasý chlapec si šťastne žije na svojej planéte s tromi sopkami a kvetinou. Keď sa vyberie spoznávať iné planéty, stretáva sa so svetom dospelých, ktorý nikdy nedokáže poriadne pochopiť. Čo chcú títo ľudia? Na čom im záleží? Majú vôbec radi ešte niekoho okrem seba? Jeden chce moc, druhý peniaze, tretieho teší iba pohľad do zrkadla. Malý princ je sklamaný, smutný, zmätený...Podobne ako jeho stvoriteľ, pilot telom a dušou A. de Saint-Exupéry. Ani on sa nikdy celkom nedotkol zeme. Svet pozoroval z výšky pilotnej kabíny. Rozmýšľal o tom, prečo sme vlastne tu. Hore, odkiaľ videl na všetko, pochopil, že to, čo je dôležité, je očiam neviditeľné, lebo dobro vidíme iba srdcom. S vášňou pre lietanie súvisel aj zrod jeho najslávnejšieho diela. malého princa napísal po tom, čo ho po leteckej nehode v púšti zachránila skupina beduínov. Pre lietanie sa rozhodol už ako dvanásťročný, v lietadle sa jeho štyridsaťštyriročný život aj skončil.
Rád by som vedel, či hviezdy nežiaria preto, aby si každý mohol jedného dňa vyhľadať tú svoju. Pozri sa na moju planétu.To je myšlienka, ktorú vyslovil. To bola aj téma súťaže.
Porota vybrala víťazov:
Naša planéta sa volá Zem. O našu planétu sa musíme starať. Na našej planéte žijú ľudia. Niektorí ľudia sú dobrí, iní sú pyšní. Bolo by to dobre, keby na našej planéte žili iba spravodliví ľudia. Ja mám veľa kamarátov. Moji rodičia majú tiež veľa priateľov, s ktorými sú šťastní. Sú naši priatelia našimi hviezdami? Pre mňa sú svietiacimi hviezdičkami moji rodičia a môj braček. Žijeme spolu a máme sa radi. Každý má svoju hviezdu. Hviezdy sú niektoré žlté, červené a biele. Sú to žeravé telesá. Naša planéta je veľmi pekná. Prechádzame sa po nej a vidíme modré nebo, svietiace slnko. Žijeme na nej a je nám dobre.
Áno, presne na túto vec väčšina ľudí zabúda. Presne na to, že Zem je náš dom, ktorý všetci ničíme. Veľa ľudí sa stará o svoj dom, pravidelne si kosia trávnik, starajú sa o okolie svojho domu, ale pritom na ulici bez výčitiek svedomia odhodia odpadky. Presne takto to začína. Jeden odpadok tam, druhý zase o meter ďalej… A keď sa k tomu pridá ešte nejaký ten výfuk z áut a elektrární, potom to urobí svoje. Tvoríme čiernu dieru a ničíme atmosféru. Veď sa len pozrite okolo seba. Na tú krásnu prírodu, ktorú ničíme. Taká pekná prechádzka po lese, dýchať čerstvý vzduch a nie tráviť voľný čas medzi supermarketmi. Nezabúdajme aj na živočíchy, ktoré tu žijú. Veď tu nežijeme sami! Čo budeme dýchať o 20 rokov? Ako to tu bude vyzerať? Dobre, nezabúdajme aj na to, že ľudia musia aj niekde bývať. Ale to nie je dôvod na ničenie našej Matky prírody.