Noc v knižnici Bojnice rok 2010
Noci v knižnici Bojnice sa zúčastnilo 25 detí. Tento ročník bol venovaný podzemiu a deti vystupovali pod vylosovanými menami rozprávkových škriatkov a súťažili vo dvojiciach a keďže bol škriatkov nepár, zostala jedna trojica. Možno neuveríte, ale pridal sa k nim ešte jeden neviditeľný škriatok, ktorý občas šarapatí v bojnickej knižnici bez pozvania. Jeho meno nikto nepoznal, nikto ho nepozval. A to bola asi chyba, podobne ako sudičku v rozprávke o Šípkovej Ruženke.
Občas dal o sebe vedieť. Pomiešal menovky, schoval vestičku a tepláky, ponožku, prerušoval internetový signál a škriatkovia ostali úplne odrezaní od vonkajšieho sveta.
Na úvod sa škriatkovia dozvedeli zaujímavé informácie o francúzskom spisovateľovi Antoinovi de Saint Exupérym a o regionálnej literárnej a výtvarnej súťaži vyhlásenej pri príležitosti 110.výročia narodenia tohto autora. Má názov Moja planéta. Súťaž sa začala už o chvíľu. Škriatkovia usilovne lúštili podľa ich slov ťažkú-preťažkú tajničku, v ktorej sa ukrýval názov Exupéryho diela – Citadela.
Po tuhom rozmýšľaní každá škriatkovská dvojica predviedla svoje herecké schopnosti pri predvádzaní názvov rozprávok. Fantázii sa medze nekládli a tak sme videli dramatizáciu rozprávok Pavla Dobšinského a Hansa Christiana Andersena, no i rozprávok známych z televíznych večerníčkov – Ihla plátala, Tom naháňal Jerryho, Kráľ času odrátaval čas, upiekol sa Pamúšik, zišli sa Komár a medveď, zahrali Tri píšťalky, Pinocchiovi narástol dlhý drevený nos... Medzi hereckou pantomímou sa čítali úryvky z rozprávok a známi škriatkovia ukázali zase svoje hádankárske umenie. Postupne sa blížil čas na prívítanie návštevy.
Hosťom podujatia bol p. Ing. Marián Krčík, ktorý zaujal nielen svojím rozprávaním o pôvodnom povolaní banského inžiniera a odborníka na razenie tunelov, ale aj o písaní kníh a svojej spisovateľskej práci či o cetovateľskej záľube. Pán spisovateľ doniesol do súťaže tri svoje knihy, ktoré získala Večernica a Sníčka. Sníčka si zapamätala najdlhšiu časť názvu maorskej osady na Nóvom Zélande (vyskúšajte, koľko si zapamätáte vy: Taumataukatangihangarkmouauoturipukakapikimungahor nokupokaiw hnenuakitanatabu), ktorú náš hosť navštívil a tak získala ďalšiu knihu s podpisom autora. Hosť podzemia zablúdil aj do rokov svojho detstva, spomienok na Bojnice svojej mladosti.
Na to nadviazala polnočná prechádzka Bojnicami s rozprávaním o budovách a histórií mesta. Keď najmladšia Vševedka nevládala, prišli jej na pomoc ostatní škriatkovia a to sa už nosila na chrbte. „Hapčí, hapčí,“ kýchol si škriatok Uchánik v kúpeľoch, ktorému sa prejavila alergia. Zážitkom bolo aj stretnutie kolóny policajných áut. Pri hasičksej zbrojnici sa už niektorí škriatkovia navzájom podopierali od únavy. Šťastie, že knižnica bola už na krok. Po návrate sa škriatkovia prezliekli do spacích úborov, ale spať ešte nešli. Plnili úlohy z múdrej knihy a tak dostali osvedčenie Spachtoškov. Potrápili sa aj s balíkom prekvapení. Ale to sa už poniektorým zatvárali očká, avšak podľa osvedčenia mohli zaspávať kedykoľvek na ktoromkoľvek mieste, kde boli knihy. Potom sa išlo oficiálne spať...
Kto však spať nechcel, mohol ďalej bdieť, čo niektorí vytrvalci využili a poniektorí vydržali až do rána. Pri jednom stole sa hrali karty o škriatkovské dukáty, v inom kúte sa hádali hádanky a čítalo sa z knihy Byť dráčikom je úžasné. O siedmej hodine už boli hore všetci a tak po raňajkách nasledovalo básnenie. No nebolo to vôbec jednoduché. Po prebdenej noci to išlo ťažšie a troch malých škriatkov to natoľko zmorilo, že pritom tíško zaspali.
No ale podarilo sa nám vybásniť:
Noc v bojnickej knižniciDetí v počte dvadsaťpäť
zmenilo sa v škriatkov hneď.
Hrali sa, aj súťažili, vedomosti posilnili.
A v budove s množstvom kníh
tešilo ich čítať z nich.
Navštívil ich vzácny hosť,
povedal im toho dosť.
O polnoci na ulici
túlali sa nielen žiaci,
no i vplyvní politici.
A zámok - náš krásavec
tiež mu nie je jasná vec...
Lipa kráľa Mateja dookola pozerá...
Čo sa to tu deje dnes?
Bola dlhá táto noc.
Mala ona svoju moc.
Mnohí málo naspali,
ráno ťažko vstávali.
Určite poznáte neprajných a zlých škriatkov z rozprávok. No u nás sa takí nenašli. Bolo príjemné zistiť, že naši bojnickí škriatkovia si navzájom pomáhali pri hľadaní „stratených“ vecí, pri balení spacákov a zanechaní poriadku v miestnosti na spanie. Veríme, že sa deti – škriatkovia dobre zabavili a zažili neopakovateľnú marcovú noc v knižnici.