Ostrov kapitána Hašašara
Vzrastom šťúply tretiak Dávid a jeho okrídlená fantázia mu dovolia vznášať sa nad krajinou, rodným mestečkom. Býva doma často sám. Ale on vlastne ani nie je sám, sú s ním poklady. Má ich pod divánom v škatuli od cukru: klbko medeného drôtu, guľôčkové ložisko, niekoľko pierok rôznych vtákov, rôznofarebné kamene, dva kovové gombíky zo starej uniformy, farbičky, známky, obrázok skvelého bežca Emila Zátopka a papagája kakadu. Na samom spodku škatule ukrýva zápisník a kovovú škatuľku zakrútenú v handričke. Škatuľka sa ligoce ako zlato a vonia cudzími krajinami. Kedysi v nej bol pravý indický čaj. Na viečku je zelenou farbou nakreslená hlava v kapitánskej čapici s veličiznou dymiacou fajkou. Pod obrázkom je nápis maľovaný zvláštnym poprelamovaným písmom: Hašašar. Hašašar, Hašašar. Škatuľku možno otvoriť, s prižmúrenými očami vdychovať cudzokrajnú vôňu a vtedy sa dakedy stane, že chlapík prehovorí. Rozpráva hlbokým hlasom ako každý kapitán. O krajinách, ktoré ešte nik neobjavil, kde žijú neznáme zvieratá.
Dávid vďaka svojej fantázii dostane od kapitána Hašašara ostrov.
Nakreslíte(napíšte) aký ostrov by ste vy chceli dostať. Čo by na tom vašom vysnívanom ostrove nemalo chýbať? Skúsili by ste ho nakresliť(opísať)?
Ďakujeme vám aj v mene pani spisovateľky.