Prázdninová noc v knižnici Bojnice rok 2013
Cez prázdniny nocovalo v knižnici desať dievčat. Vačšina noci sa odohrávala v letnej čitárni, ale konala sa aj výprava na bojnický cintorín a nocovalo sa v knižnici. Prázdninová noc bola venovaná Duchovi Miguelovi a trom nebojsom, ale aj iným knihám a samotnej autorke Jaroslave Blažkovej. Noc sa už pomaly tradične začala rozcvičkou na nádvorí.
Potom sa účastníčky oboznámili s rodinným duchom Blažkovcov, Miguelom a to čítaním z rovnomennej knihy. Nasledovala vlastná tvorba s námetom duchov, so zamyslením sa, či by sme chceli mať rodinného ducha, ako by sa volal, v čom by nám mohol pomáhať, aké by mal meno. Po prečítaní prác sme sa dozvedeli, že väčšina z nás by dobrého ducha ako je Miguel aj chcela, ale nemohol by nás strašiť, iba tých ľudí, ktorí sú na nás zlí. Dve dievčatá chceli, aby sa mohli stretávať s duchom ich psíka, ktorý už nežije, ale dve nechceli ducha vôbec, ani dobrého, lebo aj ten by ich mohol vystrašiť. Najčastejšie chceli mužského ducha, niektoré mu vybrali aj meno: Róbert, Lukáš, Fedor, Andreas, iné by najradšej nechali výber mena na samotného ducha. A v čom by im pomáhali? Stať sa speváčkou, umývať riad či lietať...
Vďaka prečítaným prácam sa všetci účastníci lepšie spoznali. Nezabudlo sa ani na knižničného ducha, ktorého už dievčatá poznali z podujatí v knižnici.Po úvahách o tele a duši, pevnej vôli, ale aj duchoch, ktorí ovplyvnili mestečko Bojnice, sa konala nočná výprava k zámku, kde sme pozdravili a poďakovali duchovi Františka Pálfiho. Pokračovali sme na cintorín. Zapálili sme sviečky na hroboch niektorých významných osobností mesta - napríklad richtára Zmeškala, pri hrobe partizánov, nevynechali sme Karola Antona Medveckého, pri ktorého pamätnej tabuli na fare sme sa zastavili na spiatočnej ceste.
Nasledovala nočná hra Nebojsovia a Duch Miguel, bola to cesta po stopách Ducha Miguela s úlohami: prečítanie názvov kníh o duchoch, aj názvu tej, čo čítal Duch Miguel spolu s najstarším Ferkom, prekonanie prekážky, podobne ako Jarabáčik na strome v príbehu s kavkami, zvládnutie prechodu cez lavičku nad vodou, kde pytliačil dedo Ferdinand a kde bolo treba zhasnúť svetlo, ako varoval Duch Miguel a už iba preplaziť sa tmavou jaskyňou. Nebolo to jednoduché, lebo noc je noc a letná čitáreň bola ponorená do tmy tmúcej, pomáhal iba kahančekový lampáš v ruke a niekoľko kahančekov, svietiacich na cestu. Ale všetci sme trasu zvládli a tak nás čakal balík prekvapení Ducha Miguela.
Mohol sa odbaliť až po splnení všetkých prianí Ducha Miguela. Podarilo sa a každý dostal jablko a pirátsku lízanku. Čas bežal neuveriteľne rýchlo a preto sme sa ponáhľali nocovať do knižnice, aby sme ešte do polnoci stihli prečítať príbeh Vilka, ďalšieho z troch Nebojsov. Jeho príbeh začínal: v nočnej temnote z veže odbila dvanásta hodina, dvanásť úderov, hodina duchov nastala a za múrom cintorína sa otvárajú hrobky, a kostlivci v bielych rubášoch lezú z hrobov a hrozivo klepocú čeľusťami: klap, klap, klap a sprievod kostlivcov sa už hrnie napojiť sa krvou živých hriešnikov.... Boli sme rady, že už sme v budove knižnice a nie na cintoríne... Pre záujemkyne ešte nasledovalo čítanie: Oscara Wilde Cantervillské strašidlo, ale niektorí sa už ukladali k spánku.
Noc sa skončila, ráno sa priblížilo rýchlo a tak účastníčky obdržali preukaz spáča, v ktorom mal každý ohodnotenie svojho naj: Najbuvkáč, najskokan, najnebojsa, najpapkáč, najcopyright, najspisovateľ a ilustrátor, najšidlo, najspisovateľ, najrozprávač a najkrasočitateľ. Keďže všetci boli výnimočne dobrí, dostali aj spomienkový darček. Rozlúčili sme sa hrou na slepú babu, kde sme si vyskúšali, či sme sa navzájom dobre spoznali.