Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden ostrov. A na tom ostrove žilo veľmi veľa šantivých, veselých a zvedavých detí. Raz sa stala deťom z ostrova príhoda, na ktorú nikdy nezabudnú. Volali sa Jurko, Katka, Ferko a Evka. Jurkov strýko bol vynálezca, ktorý zostrojil už veľa vynálezcov. Jedného dňa vymyslel a zostrojil stroj na cestovanie. Stačilo stroj zapojiť a primontovať na televízor, a už to bolo. Raz, keď sa Jurko veľmi nudil a nevedel, čo by robil, zavolal všetkých kamarátov, aby vyskúšali, či strýkov nový vynález funguje. Nevedeli, ako sa spúšťa, preto postláčali všetky gombíky. Evke sa veľmi páčil červený gombík a tak ho potajomky stlačila. A tu zrazu...
Deti sa akoby zázrakom ocitli v televízore, kde vysielali rozprávku. Najprv si mysleli, že sa premiestnili do praveku, lebo stretli zviera, ktoré vyzeralo ako dinosaurus. Až keď zverisko začalo chrliť plamene, bolo deťom jasné, že je to drak. Veľmi sa preľakli, pretože drak sa začal približovať. Deťom zrazu ostalo veľmi horúco a to aj z plameňov, aj zo strachu. Čo robiť? V tom zbadali krásneho princa, ako sa vrhol nebojácne na draka. Draka zabil a neuvedomil si, že oslobodil nielen princeznú, ale aj štyri všetečné deti. Deti boli také vystrašené z toho, čo videli, že sa chceli hneď vrátiť domov. Ale čo sa nestalo? V televízore zrazu niečo prasklo a nastala veľká tma. Deti sa preľakli, že sa kvôli pokazenému televízoru nedostanú domov a začali plakať. Našťastie sa práve Jurkov strýko vrátil domov a hneď zbadal, čo sa stalo. Gombíky na prístroje pozapínané, deti nikde. Opravil televízor, vypol všetky gombíky a deti sa ocitli v obývačke, To bolo radosti.! Tešili sa, že sú znova doma a sľúbili, že už nikdy nebudú robiť nič bez vedomia dospelých.
Ja si však myslím, že kým bude svet svetom, budú na svete deti, ktoré budú stále na niečo zvedavé. Tak to má aj byť. Musia si však dávať veľký pozor, aby sa nedostali do nebezpečia a neohrozovali tým seba aj ostatných.