Anton Baláž
rodák z Lehoty pod Vtáčnikom sa vyučil za spojára v Strednom odbornom učilišti spojov v Košiciach. Popri zamestnaní absolvoval Gymnázium v Prievidzi.Pracoval aj na pošte v Prievidzi, bol sprievodcom na bojnickom zámku, patril k jeho prvým návštevníkom v roku 1951 - 1952. Po maturite roku 1965 študoval novinárstvo na FF UK v Bratislave.
Po skončení štúdia sa stal redaktorom, potom zástupcom šéfredaktora a neskôr šéfredaktorm spoločenského týždenníka Sloboda. Bol v rôznych redakciách. Pracoval v Kancelárii prezidenta SR, odtiaľ prešiel v roku 1996 do Národného literárneho centra ako odborný pracovník.
V prevažnej časti tvorby sa prejavil ako románopisec. Ťažiskom je ekologická problematika, otázky sústavného porušovania biologickej rovnováhy v prírode výrobným odpadom, zamorujúcim pôdu, vodu i vzduch. Ekologickú problematiku pokladá za rozhodujúcu pre súčasnosť a jeho dielo je okrem iného aj dôraznou výzvou na ochranu prírodného prostredia.
„Moje príbehy vždy smerovali k tomu, aby čitateľa nielen pobavili, ale aj poučili, aby mu ukázali svet, v ktorom musia žiť a že len na nich záleží, aký obsah svojmu životu dajú. Camus v jednom románe povedal, že milovať niekoho neznamená veľa, ak si láska nevie nájsť svoj vlastný výraz. Vždy som sa aj ja ako človek aj ako spisovateľ snažil dať svojim knihám i svojmu životu osobitý výraz, naplniť ich zmyslom tak, aby sa mi oplatilo žiť a aby sa oplatilo čitateľovi aj čítať moje knihy.“
Je autorom aj rozhlasových a televíznych scenárov.
Z odpovedí na otázky detí sme sa dozvedeli:
• má tri dcéry ako rozprávkový kráľ
• napísanie knihy mu trvá tak dva roky, rok uvažuje nad námetom a rok píše
• za svoje najnevydarenejšie dielo pokladá Kreslo pre dvoch
• skúšal písať aj básne, ale nedarilo sa mu, venuje sa radšej próze
• keď boli dcéry malé, rozprávky im nečítal, ale vymýšľal, škoda len, že si ich nezapisoval
• v období, keď sa mu nedarí, nepíše, vtedy číta, viac faktografickú liteatúru ako beletriu
• rád číta Dostojevského aj Čechova