Daniela Zacharová
akademická maliarka, ilustrátorka, karikaturistka tvrdí, že mala život uľahčený tým, že hneď vedela, čo chce robiť, čím chce byť. Ku knihám mala blízko aj vďaka mame, spisovateľke Kláre Jarunkovej. Podľa nej kreslila už od prvých výtvorov za stenou detskej postieľky.Na svoje rodné hniezdo si spomína ako na veľký dar. Mala dobrých, múdrych rodičov a láskavú starú mamu. S mamou som si veľmi rozumela. Otec - stavebný inžinier - mal pre ňu a mamu pochopenie. Možno preto som vždy tak rada pracovala s deťmi - myslí si, že to dobré, čo človek zažije, treba životu vracať. Ich domácnosť bola ako rozprávačský klub, kde sa rozprávali rôzne príbehy a úvahy.
Veľa lásky, veľa rozhovorov, veľa milých ľudí.
Kreslené vtipy začala vymýšľať už ako šestnásťročná. Dodnes si pamätá prvý jej časopisecky vydaný vtip. Bol o banánovej šupke. Človek sa na nej pošmykol a číhal, ako sa pošmykne aj ďalší, potom spolu skrytí pozorovali ďalšiu obeť.
Hovorí:" Človeku je humor vrodený. Už deti ho majú mimoriadne vyvinutý do takej miery, že by mohli mnohokrát učiť aj dospelých zasmiať sa, pomôcť im smiechom pri zdolávaní úskalí života. Keby sme dokázali vtipom a úsmevom a s príslušnou dávkou nadhľadu riešiť viaceré osobné problémy skôr, nemuseli by sa mnohé životné situácie vyhraniť do smutnejších polôh. V tomto smere sa máme čo učiť od detí, od ich pohľadu na svet."
Čo však nemá rada, je humor zlomyseľný, cynický a krutý. Slovom - bez lásky k človeku.
Daniela Zacharová (21.6.1947, Bratislava) po ukončení gymnázia študovala na VŠVU v Bratislave oddelenie krajinárskej a figurálnej kompozície. Študovala u profesora Želibského a Vincenta Hložníka. Venuje sa ilustrácii, karikatúre a voľnej maľbe. Aj vyučuje. Ilustrovala vyše 40 kníh, naposledy kresby do knihy poézie Martina Studeného zatiaľ bez názvu a knihu Jany Pudlákovej Byť tak Bondom. S Úniou karikaturistov vystavovala po celom svete: v Nemecku, Belgicku, Anglicku, Holandsku, každoročne v Prahe, Brazílii, Bulharsku, Poľsku, Japonsku.
„Život sám prináša dostatok situácií vďačných pre každého, kto sa o podobnú tvorbu pokúša. Myslím si, že je dôležité vedieť sa správne dívať.“