Gabriela Futová
"Mám takú utopickú predstavu, že raz nastúpim do autobusu a všetci ľudia budú mať hlavy v otvorených knihách." To je sen Gabriely Futovej , spisovateľky, Prešovčanky, matky Elišky a Maroška, ktorá dva dni pred svojimi 36. narodeninami navštívila bojnickú knižnicu.
Gabriela Futová, autorka detských kníh, patrí medzi spisovateľov so zmyslom pre humor. Ako sama tvrdí, vychádza z pozorovania detí v okolí a veľmi ju inšpiruje vlastné detstvo, pretože navyvádzala kopec hlúpostí.
Žiaci 3. a 4. ročníka ZŠ v Bojniciach mali možnosť položiť jej svoje otázky. Z nich vyberáme:
Chceli ste sa stať spisovateľkou už ako dieťa?Áno. Už keď som bola malá a nevedela som ešte písať, obdivovala som mamin rukopis, ako píše, ja som sa hrala, že tiež píšem. Neskôr som chcela byť šoférkou v autobuse, pretože sa mi páčilo ako sa tam zatvárajú dvere, chcela som byť aj učiteľkou. Rozhodla som sa študovať žurnalistiku. Ale toto povolanie som nikdy nevykonávala. Už na škole som zistila, že mám písať iné, čo som chcela. Nemohla som si vymýšľať.
Ktoré predmety v škole patrili medzi vaše obľúbené? Radi ste písali slohy?
Áno, veľmi rada. Potom neskôr som to aj zneužívala. Cez jednu vyučovaciu hodinu som vo vyšších ročníkoch nestihla napísať celú prácu. Pani učiteľka, aby mi nemusela zhoršiť známku za nedokončenú prácu, vypýtala ma aj z ďalších vyučovacích hodín. To sa už potom stalo pravidlom. Matematiku a fyziku som nemala veľmi rada.Okrem slovenčiny som mala rada aj telesnú a nemčinu. Tú najmä kvôli učiteľke. Bola veľmi spravodlivá, nikdy na nás nekričala a mala u nás rešpekt.
Kde a kedy píšete?
Najlepšie sa mi píše v posteli. Páči sa mi, že nemusím byť pri tom upravená, namaľovaná, môžem byť v pyžame. Ja to mám ako druhé povolanie, pretože teraz pracujem v detskej knižnici Slniečko. Myslela som si, že to je také povolanie, kde bude veget, pohodička. Až potom som zistila, že to tak vôbec nie je. Nielenže nestíham ani len prečítať knihy, ktoré potrebujem na podujatia v práci, musím ich nosiť domov, ale vyžaduje to tvorivú prácu, vymýšľanie, takže častokrát som doma taká unavená, že nemám síl vymýšľať a písať vlastnú knihu.
V knihách, ktoré ste napísali, ste zažili to, čo v nich opisujete, alebo to zažili vaše deti?
Našťastie nie, lebo to by som už tu asi nebola. Sú to zážitky detí kolegyne z predošlého zamestnania. A keď som sa jej pýtala, či jej nevadí, že takto zverejňujem jej životné príbehy, povedala, že nie. No, keď si to čítala, napadlo jej ešte veľa vecí, ktoré vyparatili a zabudla ich spomenúť. Ja najčastejšie počúvam, čo ľudia hovoria na ulici, potom si to zapíšem.
A ako to bolo s knihami Hľadám lepšiu mamu a Lepší otec v hrsti?
O mamách toho píšem najviac, pretože ja som vyrastala iba s mamou sama. Keď som sa stala mamou aj ja, zistila som, čo to všetko obnáša. A moja mama bola na všetko sama. Bola výborná, ale aj ja som vybrala hľadať lepšiu mamu. Pamätám sa, že som si pobalila jedno tričko a chcela som odísť. A v knihe som dovymýšľala, ako mohol ten môj odchod dopadnúť. V knihe Lepší otec v hrsti ako kamoš na streche som si zasa spomenula na situáciu, keď sa moja mama zaľúbila, keď som mala 13 rokov a chcela sa vydávať, čo sa mi vôbec nepáčilo. Mne by sa viac pozdával iný pán, ktorý mal vlčiaka.
Máte rada zvieratá?
Mám, od detstva, aj doma máme rybičky, škrečkov Bojsa a Nebojsa, suchozemskú korytnačku, od ktorej máme pol roka pokoj, keď spí.
Gabriela Futová navštívila knižnicu aj o 11 rokov neskôr-31.5.2018. Stretla sa so siedmakmi a deviatakmi v letnej čitárni, deň po maratóne čítania. Najmä zásluhou pani učiteliek Renáty Chovanovej a Mariany Lipovskej, no aj vďaka maratónu žiaci spoznali knižky Gabiky Futovej aj z vlastného prečítania. Mali možnosť opýtať sa pani spisovateľky aj na knižných hrdinov, ich konanie, existenciu ich prototypov. Zaujalo ich aj spoluautorstvo a spôsob vzniku jej dvoch kníh so spisovateľom Romanom Bratom. Gabriela Futová zodpovedala množstvo otázok, dozvedeli sme sa:
• býva v Novej Polhore - okres Košice vidiek• doma majú spolu 39 kusov zvierat
• má rada punkerov, páčia sa jej kerky, keď bola onkologickou pacientkou, chcela, si dať potetovať hlavu, keď jej potom narastú vlasy, nikto o tom nebude vedieť, len ona, ale zo zdravotného hladiska sa to neuskutočnilo
• jej knižní hrdinovia ožívajú, idú si svojou cestou, keď začne písať
• slangové slová používa vďaka mladej susedke, ktorá jej dáva tipy
• dosť postáv nachádza v skutočnom živote, napr. huslistku Vrzgaňu, spolužiačku, ktorá sa nedostala na konzervatórium, bola iná, nezapadala do kolektívu. Vtedy to ešte nechápala, že inakosť týchto ľudí je vlastne ich výnimočnosť • Prototypom Dokonalej Kláry bola čitateľku v detskej knižnici . Napríklad teraz má Anču. Uvažuje o novej knihe, pre dospelých, názov už má: Zajtra vstanem a zabijem Anču
• ešte pracuje na 2 rukopisoch, nechce prezradiť konkrétne, jeden je pre prvákov, druhý pre piatakov
• bývala tiež po škole na strednej, vtedy umývali telocvičňu
• sama sa dostala sa do partie výtržníkov, námet sa dostal do knihy Poškoláci, ale oni jej aj pomáhali-napríklad pri organizovaní podujatí
• svoj prvý rukopis knihy čítala kamarátke pri varení, jej sa páčila, aby to poslala do vydavateľstva
• keď poslala svoj rukopis do vydavateľstva Mladé letá, manžel jej povedal, že keď jej vyjde kniha, tak ju bude on čítať deťom pred spaním. Ale nestalo sa tak.
Ďakujeme Gabike Futovej, spisovateľke a našej kolegyni z Knižnice P.O. Hviezdoslava v Prešove za návštevu, želáme jej veľa zdravia, radosti a spolu si želáme veľa pekných knižiek od nej.