Peter Glocko
sa narodil 2. júna v Muráni, vyrastal v Partizánskom. Absolvoval Strednú priemyselnú školu chemickú v Bratislave. Po maturite pracoval ako chemik, od roku 1966 ako redaktor vlastivednej literatúry a pôvodnej slovenskej prózy v Mladých letách, neskôr vo vydavateľstvách Osveta a Smena a vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Píše aj pre dospelých, ale väčšinu svojej tvorby - knihy ale aj literárne hry a scenáre k filmom, venoval deťom.
Získal viacero ocenení za svoju tvorbu. Jedno z najcennejších je Trojruža. Peter Glocko sa priznáva, že vo svojej rozprávkovej tvorbe vychádza z Dobšinského. Z múdrosti zozbieranej do rozprávok sa inšpiruje stále. Na počesť slovenského rozprávkara napísal aj knihu Rozprávkar a rozprávnica. V piatich obrazoch zo života Pavla Emanuela Dobšinského v nej približuje jeho život. Knižnicu Bojnice už navštívil viackrát. Aj v súvislosti s Pavlom Dobšinským, pretože knižnica usporiadala literárnu a výtvarnú súťaž a súčasťou ocenenia bolo aj stretnutie s Petrom Glockom.
Petrovi Glockovi sa v Bojniciach páčilo, napriek tomu, alebo aj preto, že ho spočiatku deti zo slovenčiny a literatúry skúšali ( a riadne prísne), ale aj kvôli tomu, že deti tvorili otázky samé a nemali ťaháky na lístočkoch ako to vraj často býva.
Z rozprávania Petra Glocku sme sa dozvedeli,že knihu Ja sa prázdnin nebojím písal, keď uvažoval, či by jeho deti odolali droge. Meno Nikotín vybral podľa skutočnej osoby, o ktorej sa rozprávali chalani v električke. Pôvodná verzia mala skončiť smrťou chlapca Nikotína, ale vtedy 12 ročná autorova dcéra Barborka po prečítaní rukopisu plakala, že to nemôže tak nechať. A keďže je v spisovateľovej moci, dal Nikotínovi ešte šancu....
Prezradil aj:
- hercom, ktorého má najradšej, je žiaľ už nežijúci Jozef Króner - hral v oboch filmoch Plavčík a Vratko aj Popolvár, najväčší na svete, ku ktorým napísal Peter Glocko scenáre
- hudbu, ktorú má rád je okrem Beatles aj Pink Floyd, aj baroková gitarová hudba, sám sa aj učil hrať na gitare
- rukopis píše klasicky perom (naprv zoháňa námet, rozmýšľa, potom mu ide hlava prasknúť a potom mu to ide cez rameno do ruky, cez ktorú musí potom všetko prepísať)
- najlepšie sa mu píše na chalupe na Muráni. Môže aj pršať alebo padať sneh, priloží polienko, čo rozpráva, syčí... a pustí si hudbu, ktorú rád počúva.
A čo deti ešte zaujímalo?
Ktorú knihu z tých, ktoré ste napísali, máte najradšej?
Ako z troch detí, ktoré mám, sa nedá povedať, ktoré mám najradšej, tak aj knihy, ktoré som napísal mám všetky rovnako rád.
Dej ktorej z vašich kníh by ste chceli naozaj zažiť?
Tomáš a lúpežní rytieri. Dej sa odohráva v mojom rodisku na Muráni. Keď jaskyniari čistili studňu, nachádzali tam denáre a zaujímavé predmety. Vysvitlo to, že 1 meter nánosu bolo asi jedno storočie. A cez túto studňu času sa dostal môj syn do udalostí 16. storočia, ktoré tam zažil a keď sa vrátil potom mi o tom porozprával a ja som ich opísal.Ktoré vaše dielo, vaša kniha, je pre vás najkrajšia?
Vždy tá, ktorá ešte len vyjde.