Peter Uchnár
Peter Uchnár patrí medzi najlepších ilustrátorov na Slovensku. Získal viacero ocenení, ale vraj najviac si cení okrem Zlatého jablka na BIB´99 to, ktoré mu udelila detská porota na medzinárodnej výstave Bienále ilustrácií Bratislava. Váži si ju, pretože deti bývajú podľa jeho slov najkritickejšie. Detským porotcom sa najviac páčila farebnosť a kompozícia, ale aj postavy, ktoré dokázal autor nakresliť na jeden výkres.
Knižnica Bojnice ho pozvala aj v súvislosti s vyhlásením literárnej a výtvarnej súťaže pri príležitosti 110. výročia narodenia francúzskeho spisovateľa a pilota Antoine de Saint Exupéryho. A nielen preto, že v Petrovi Panovi, ktorého ilustroval sa lieta a jeho ilustrácie pripomínajú pohľady z lietadla...
S humorom odpovedal na množstvo zvedavých otázok otázok detí aj knihovníčok, zameraných na jeho tvorbu, ale aj rodinu.Z nich sme vybrali:
Ako vznikajú ilustrácie do knihy, máte predpísaný počet obrázkov na knihu, každú knihu najskôr prečítate, ako vzniká obrázok na obal knihy? Na dosky knihy vzniká obrázok najčastejšie ako prvý. Na požiadanie vydavateľstva aj kvôli reklame sa robí väčšinou tak, že ilustrátor knihu ešte nemá ani prečítanú, ale predpíšu mu, čo má byť na jej obálke. Napríklad na knihu Štyria škriatkovia a víla som mal nakresliť dub, žabku,... Ján Uličiansky prízvukoval, aby to bol naozaj dub a nie lipa... Na väčšinu kníh sa robí maketa a na každú knihu je predpísaný počet ilustrácií.
Čítali ste všetky knihy, ktoré ste mali ilustrovať?
Všetky knihy som prečítal, no pri 800 stranovej knihe Rozprávok z tisíc a jednej noci tomu tak nebolo. Prečítam si ju neskôr.Ako dieťa ste vraj mali rád spisovateľa Kira Bulyčova a jeho Alenku z planéty Zem. Áno a chcel som ju aj pre dcéru ilustrovať. Mám rád aj fantazijnú a vedeckofantastickú literatúru.
Nedostali ste niekedy text, ktorý ste nechceli ilustrovať, prípadne nechceli ste prerobiť text, alebo ako vaša manželka, ktorá si texty aj píše, napísať príbeh aj ho sám nakresiť?
Nie, v Japonsku je aj špeciálny termín na prácu ilustrátora a spisovateľa zároveň
Čo Vás na Vašej práci najviac baví?
Záverečné dolaďovanie, tie posledné čiary, to je vlastne aj moje autorské, nerád začínam knihu aj obrázok. Dlho som sa vyhýbal ilustráciám, na škole mi to profesor Kallay aj zazlieval. Prvú knhu som ilustroval až po skončení školy, Maľovanú abecedu spolu s manželkou.je iróniou, že ma to teraz baví. Kníh som nerobil až tak veľa asi 12 rokov, možno každý rok 3 knihy, väčšinou pomerne hrubé, tak ich počty nie sú veľmi veľké.
Nechceli ste robiť tetovanie?
To je kruté, nie? Tetovanie sa nedá meniť, je na celý život, zmenou váhy sa mení, keď človek priberie, tak sa naťahuje. Aj ako otec 10 ročnej dcéry hovorím,že nie, v tom som konzervatívny.
Čím ste chceli byť, keď ste boli malý, keď ste mali 12 rokov, čim chceli rodičia, aby ste sa stali?Vraj ako škôlkar som bol dobrý kresliar, potom som robil všeličo iné, keď som sa rozhodoval, kam ísť na strednú školu, náhodou som zablúdil na umeleckú priemyslovku, ale nebol som si tak celkom istý,... maľovanie ma začalo baviť až 15-16-ročného. Keď som bol malý, chcel som byť elektrikárom. Rodičia nechali voľbu povolania na mne, pretože som bol už štvrtým dieťaťom a u starších súrodencov sa vyčerpali.
Keď pracujete na japonských knihách, viete po japonsky alebo Vám ich manželka prekladá, konzultujete s ňou, prípadne s dcérou aj svoju prácu?
Po japonsky viem strašne málo, manželka rozpráva veľmi dobre po slovensky, dcéra vie niečo aj po japonsky, kvôli nej sme uvažovali, že pôjdeme aj na istý čas do Japonska, pretože deti sa učia najlepšie od detí. Aj tu, keď začala chodiť do škôlky, zdvojnásobila si slovnú zásobu. Japonské knihy ilustrujem vďaka prekladaču google.Konzultujete s manželkou a dcérou svoje práce?
Moja manželka je z tretej generácie ilustrátorov.
Celá japonská kultúra je dekoratívnejšia,
manželka robí voľnú grafiku a to je celkom iné.
Jej umelecká kniha Ezop získala ocenenie najkrajšia kniha Japonska. Jej mama a aj ona má výtvarnú školu, učí. Moja manželka je krutý kritik, asi to tak u učiteľov aj má byť. Takže už nekonzultujem. A dcéra sa nedávno vyjadrila, že to nie je až také zlé, čo som nakreslil...
Čo rád kreslíte, aké farby máte rád?Rád zobrazujem priestor, ten sa zobrazuje najlepšie prostredníctvom perspektívy - to je môj štýl - všetkého veľa. Najradšej mám zmes farieb. Pôvodne som študoval reštaurovanie, tak som sa vlastne učil, ako čo opraviť, tak aj keď niečo pokazím, netrápim sa, lebo viem, ako to opraviť. Nanášam vrstvy farieb. Najskôr olivovozelenú, toho odtieňa sa v prírode vyskytuje njviac a potom na to ešte ďalšie odtiene a farby a potom vyškrabávam.
Zažil som na výstave, že jeden pán zrejme s tromi vnukmi pri mojich obrazoch len prefrčal: žaby, myši, netopiere, poďme preč. Potom mi hovorili, že to ešte na chodbe rozoberal, lebo ako dieťa videl vraj také obrázky a potom mal horúčku.
Aké ste dostali ocenenia a čo pre Vás znamenali?Ocenenia pre mňa po ukončení školy veľa znamenali, mal som istotu, že budem môcť pracovať, možno si cením, že som dostal Zlaté jablko na BIB, lebo vo svete to veľa znamená, možno viac si cením, keď mi z Tajwanu napísal 75-ročný univerzitný profesor, že dávno nevidel zánovný obrázok a konečne niečo našiel...Ako umelec o sebe vždycky pochybujem, mám pred sebou svoje výzvy, preto nie som so sebou sám spokojný. Ale uspokojivý pocit, že som asi niekto, som mal, keď som zistil, že Slovart čakal 3 roky, kým dokončím Petra Pana. Ale staval som vtedy dom.
Čo ste naposledy ilustrovali?
Pre české vydavateľstvo Albatros Kryštofov magický zámok - zaujímavá kniha - chlapec Kryštof si vo sne mohol predstaviť svoju vlastnú panétu, ale celý dej neprezradím, pretože možno ju vydavateľ vydá aj na Slovensku.