Rudolf Dobiáš
Rudolf Dobiáš, spisovateľ, majster rozhlasovej hry pre deti a mládež. Narodil 29.9.1934 v Dobrej pri Trenčíne. Školu vychodil v rodisku, študoval na Gymnáziu v Trenčíne, kde aj maturoval. Ako maturanta ho nespravodlivo obvinili z protištátnej činnosti a stal sa jednou z obetí komunistického teroru. Bol odsúdený na 18 rokov väzenia a väznili ho v Jáchymove. Po ôsmich rokoch ho na základe amnestie prepustili na slobodu. V nasledujúcich rokoch, síce slobodný a na slobode, musel však bojovať o holú existenciu. Pracoval ako robotník, bol aj baníkom v nováckych baniach. Keďže si popri zamestnaní ukončil aj nadstavbové štúdium - strednú chemickú priemyslovku, bol aj chemikom.
Písal už ako štrnásť-pätnásťročný. Publikovať začal v roku 1970 v detských časopisoch Zornička, Ohník, Slniečko, rád tvoril aj rozhlasové hry pre deti. Ocenenie rozhlasovej rozprávkovej hry Štyria bratia v anonymnej súťaži Slovenského rozhlasu bolo začiatkom jeho pravidelnej spolupráce s rozhlasom. Napísal vyše tridsať rozprávkových hier pre deti a mládež. Napriek tragickej životnej skúsenosti má jeho poézia a rozprávky pre deti v sebe veľa hravosti, fantazíjnosti a humorne odľahčeného pohľadu na detský svet. V príbehoch zo života súčasných detí sa sústredil na odkrytie vzťahov detí k dospelým. Rudolf Dobiáš vidí svojich hrdinov takých, akí sú. Nemoralizuje, hlasno nepoúča, iba taktne naznačuje vhodné východiská.
Zo zvedavých otázok detí sme sa dozvedeli:• ako žiak neprepadal, ale nebol ani naj, naj
• najradšej mal telesnú, matematiku nemal veľmi rád
• keď bol školák, rád čítal Maya a Julesa Verna. Najobľúbenejšia mu bola Dva roky prázdnin
• štrnásťročný rád písal básničky, prvé do Zorničky, šéfredaktorka mu odpísala: Milý Rudko, tvoje básničky sa nám veľmi páčili...
• veselé básničky písal aj svojim deťom, ako rástli...
• má rád zvieratá, najradšej psy ale aj kone, aj keď má pred nimi rešpekt, lebo ho jeden pohrýzol a iný mu stal na nohu
• má rád prírodu, hory, ale skôr zbieranie húb ako túry
• 1. kniha mu vyšla, keď mal vyše 30 - 40 rokov
• nemá rád ohňostroj, ani na Silvestra, cez vojnu vysýpali z nábojov pušný prach, hádzali náboje, muníciu do ohňa, pri silnej explózií zázrakom neoslepol, utrpel však úraz tváre a očí
• nerád písal listy, aj keď jeho prvá láska Matilda mu prezradila, že ich má odložené
• vo voľnom čase rád číta, ale aj počúva hudbu
• zo športov má rád hokej a dostihy, zo slovenských miest Levoču, ale aj Trenčín
• dcéra ho inšpirovala k napísaniu dvoch poviedok
• spisovateľský vzor má J.C.Hronského, M. Figuli, A.P. Čechova
• medzi jeho najkrajšie zážitky patria tie z detstva
Detstvo ovplyvňuje každého, aj kto ho nemal veselé. Jeho má v spomienkach spojené s pasením kráv. Keď išli cez vodu - aj cez Váh, držal sa ich za chvost, tak sa naučil aj plávať. Detstvo Rudolfa Dobiáša predstavuje pekný slnečný deň, teplý Váh, ktorý sa mu zdal teplejší ako dnes, slnko a hlboká voda...
Má rád a váži si ľudí, ktorí vedia, aké je ich miesto na zemi, lebo každý má nejaké poslanie, byť niekým, niečo dokázať, niekoho stretnúť, dobrých odborníkov, lekárov, učiteľov, ale aj ľudí, ktorí sa nevzdávajú a bojujú.
Ľudia by si mali strážiť a vytvárať pekné zážitky.