Jana Šimulčíková
Pri príležitosti Dní detskej knihy 2013, ktoré organizovala Hornonitrianska knižnica v Prievidzi navštívili Bojnice 10. a 11. apríla štyria slovenskí spisovatelia : Jana Šimulčíková, Ľubica Kepštová, Ján Milčák a Ivan Szabó. Zavítali na stretnutia s deťmi ZŠsMŠ Bojnice. Pani spisovateľka Jana Šimulčíková sa stretla na dvoch besedách s najstaršími: siedmakmi, ôsmakmi a deviatakmi. Žiaci sa už skôr zoznámili s niektorými jej knihami, medzi nimi bola aj Kukučie mláďa, o ktorej sa rozhovorila vďaka otázke o jej dovolenkovaní. Na stanovej dovolenke v Taliansku sa zoznámila s rodinou, zaujala ju ich pekná dcéra s cudzokrajným výzorom a tak sa dozvedela príbeh Afgánky, ktorý bol inšpiráciou knihy.
Medzi zvedavé otázky patrili:Prečo ste začali písať?
• Už v škole som veľmi dobre písala slohy, uvažovala som, že by som sa tomu mala venovať, to mi išlo najlepšie, aj pani učiteľka mi aj do pamätníka napísala, že dúfa, že bude zo spisovateľka, ale prvá kniha mi vyšla takmer štyridsaťročnej a pani učiteľka sa toho už nedožila.
Čo ste najťažšie v živote prežili?
• Keď mi dcéra povedala pred 22 rokmi, že chce odísť do Austrálie.
Myslím si, že každá matka, ktorá má dcéru ďaleko, nie je šťastná.
Čo najradšej píšete?• Poéziu. Hoci tá sa mi najľahšie píše, keď ma niečo trápi.
Čo píšete teraz?
• Rozhovory. Keď som pracovala v Nedeľnej Pravde, uskutočnila som veľmi veľa rozhovorov s významnými osobnosťami. Pripravujem výber už s nežijúcimi napríklad Rúfusom, Martinčekom. Ale píše a chce vydať aj poéziu.
Ako ste vnímali 2. svetovú vojnu ?
• Mala som vtedy do 10 rokov, práve aj v ďalšej knihe, ktorú píšem, porovnávam svoje detstvo s detstvom generácie môjho vnuka. vnuka. Narodil sa predčasne aj kvôli sile mena sa volá Svätopluk, rozviedli sa mu rodičia. Porovnanie môjho detstva s detstvom generácie vnukov nevychádza nešťastne, pretože aj generácie vnukov majú svoje problémy. Vychádzajú z rozvodu rodičov ale aj z výsmechu spolužiakov, že je slabší a usiluje sa im vyrovnať.
Čítajú aj vaši vnukovia vaše knihy?• Áno, mám 6 vnúčat, takže na 4 deti, ktoré som mala to nie je až tak veľa. Rodina dcéry v Austrálií bola inšpiráciou kniha Nebuď labuť a mnohí sa v nej - najmä dom dcéry, ktorý poslúžil ako predloha deja, nachádzajú.
Čo radšej robíte - preklady alebo svoju tvorbu?
• Radšej píšem svoje.
Kniha dievča s bocianími nohami má dve vydania. Ako vzniklo 2. vydanie?
• To som celé prepísala v prvej osobe do súčasnej doby. Prvé vydanie vyšlo v roku 1981 a druhé v roku 2007.
Ktorú svoju báseň máte najradšej?
• S babkou v knihe Už dočiahnem na kľučku. Napísala som ju vďaka synovmu synovi.
S babkou
Najradšej som s babkou
potme.
Počkáme si,
kým sa zotmie,
a krásne sa
bojíme.
Babka si ma objíme
a tá tma je
Zrazu teplá
ako keby
koláč piekla.
Ďakujeme pani spisovateľke za návštevu. O tom že to s mnohopočetnou skupinou nemala ľahké, svedčí aj jej skonštatovanie, že je rada, že ich neučí a aj že sa po skončení pedagogickej školy rozhodla neučiť.