Marián Krčík
Pán Ing. Marián Krčík (13. 9. 1937 — 5. 5. 2023) bol v meste Bojnice osoba skôr známa ako neznáma. Nielen svojimi odbornými stavebnými skúsenosťami, ale aj svojou ľudskosťou, ochotou pomôcť a priebojnosťou. V roku 2006, v septembri sa jeho popularita ešte viac zvýšila. Streda - 13. septembra 2006 - bola jeho dvojnásobným sviatkom. Bol to nielen deň jeho narodenín, ale i deň uvedenia do života jeho prvých "knižných dvojičiek" Fáračky a smoking, Smoking a fáračky. Sú to dve knihy, ktoré obsahujú 51 príbehov o tom, čo zažil v práci a na cestách.
Známy slovenský spisovateľ Ladislav Ťažký pri uvádzaní kníh predniesol príhovor, z ktorého vyberáme:
Zišli sme sa v krásnych historických Bojniciach, v ich skvoste, v zámku, aby sme sa v jeho komnatách a sálach stretli s históriou a jej kultúrou, výtvarnými unikátmi a predstavili sme jej kultúru najnovšiu, kultúru ducha, umelecké dielo občana Bojníc.
V tejto slávnostnej chvíli vám i slovenskej čitateľskej verejnosti oznamujem, že vo Vydavateľstve Matice slovenskej sa Slovensku narodil spisovateľ. Je síce v pokročilom veku, ale o to radostnejšie a srdečnejšie ho vítame v knižniciach, domácnostiach i kníhkupectvách na Slovensku. Tým literárnym novorodencom je inžinier Marián Krčík.
Nuž teda, vitaj baník medzi spisovateľmi. Vychádzaš z jedného tunela a vchádzaš do druhého rovnako rizikového. V oboch môže dôjsť k výbuchu a zraneniu. Aj v tom sa doluje, ale nie v slojoch, lež v ľudských srdciach, v svedomí, duši, mysli. Vŕtať sa v zemi a v človekovi má spoločný cieľ: vydolovať tie najcennejšie hodnoty, ktoré sú v nich uložené. V zemi je najcennejšie zlato, v človeku zlato ducha - láska.
Marián Krčík nám zlato ducha poznášal z celého sveta, ale najviac a najrýdzejšieho zo Slovenska, ktoré vydoloval so svojimi chlapskými kamarátmi. Keby si Marián Krčík autor Fáračiek a Smokingu - dvoch krásnych a vzácnych kníh podal prihlášku za člena Spolku slovenských spisovateľov (na čo má plné právo) a ja by som mal napísať jeho odporúčanie, napísal by som ho takto: „Nech žije skúsenosť, ktorej sa ako spisovateľ klaniam a ctím si ju, lebo len človek skúsený vie vypovedať rozhodujúce slovo o živote ľudí, len skúsený človek vie kedy a komu podať ruku, s kým sa pustiť do odvážnej práce, len skúsený človek vie, čo je svet a opovrhuje zápecníctvom. Skúsenosť rodí človeka charakterného, skúsenosť rodí aj majstra literatúry, áno, ako sa hovorí, skúsenosť je majster nad majstrov, skúsenosť rodí človeka múdreho, rozvážneho a spravodlivého. Bez skúseností nemôžeš vchádzať do útrob zeme, dolovať v nej, stavať tunely, vodné diela priehrady, využívať silu vodopádov, bez skúsenosti sa nemožno púšťať ani do literatúry.
Ako budúcemu kolegovi sa chcem s plnou vážnosťou prihovoriť: Pamätaj si, že talent a skúsenosti ťa robia majstrom, ale svedomie človekom.
Tak a teraz Fáračky a smoking, šup! Von zo zámku a oslavy v smokingu i bez neho, choď k čitateľom. Neboj sa "fáračka v smokingu", Marián Krčík ťa výstižne zobrazil, zaujímavo vystrojil, napínavé príbehy o tebe vyrozprával, hanbu ani sebe ani jemu neurobíš! Čitateľ si ťa aj tak vyzlečie i oblečie podľa svojho vkusu, predstavy a záľuby.
No a o rok, štvrtok 13. Septembra 2007 mal pán Ing. Marián Krčík opäť prinajmenej dva dôvody na oslavu. Jedným bolo krásne životné jubileum a druhým uvedenie na knižný trh jeho nových knižných dvojičiek Testament grófa Pálffyho a Legenda o písaní testamentu grófom Pálfim.
Príhovor k autorovi predniesol opäť spisovateľ Ladislav Ťažký:
Do roka a do dňa. Nebol to sľub, ani predpoveď trestu, ale príjemné prekvapenie, ktoré vážnej, slovenskej čitateľskej verejnosti pripravil spisovateľ Ing. Marián Krčík, dnes už duchovný a literárny „šľachtic“, zvestovateľ pravdy a histórie o krásnom bojnickom hrade - zámku. Krčíkova tretia kniha neostala ničím dlžná jeho dvom vynikajúcim knihám Fáračky a smoking a Smoking a fáračky. Marián Krčík tak ako miluje a dôsledne pozná svoju banícku profesiu, tak pozná a miluje svoje rodné Bojnice a ich historický, architektonický a umelecký skvost zámok - hrad. Bolo to naozaj len otázkou času, kedy toto všetko Marián Krčík predstaví ako spisovateľ prostredníctvom, alebo v legende o „písaní testamentu grófom Pálfim.“
Pri čítaní Krčíkovej knihy o grófovi Jánovi Pálfim mal som dojem, akoby to bol on sám jeho pisárom, komorníkom i jeho duchom, ktorý sa s grófom denne stretával, zhováral, počúval ho i radil mu. Marián Krčík sa držal baníckej zásady - zákona. Vedel, že skôr ako začne otvárať baňu, skôr ako do nej sfára a začne z nej ťažiť, musí sa spoľahnúť na dokonalý geologický prieskum, aby sa možnou istotou vyhol zásypom, závalom, zatopeniu, alebo výbuchom, skrátka katastrofe. Marián Krčík si ako spisovateľ svoj literárny (geologický) historický, psychologický a umelecký prieskum pripravoval dlhé roky. S Bojnicami bol spojený s detstvom, štúdiom, ba takmer hmatovým dotykom. A to od detstva po kmeťovské roky. Bojnický zámok a jeho majitelia boli Krčíkovou historickou, umeleckou a literárnou baňou. Okrem baníctva a cestovania zapĺňali značnú časť jeho duševného života. Vieme, že Marián Krčík je do života tak stavaný, že jeho povahové vlastnosti dopĺňa vytrvalosť v práci (baníckej aj literárnej), dôslednosť a zvedavosť ľudská, banícka, cestovateľská, umelecká a literárna, teda nie tá povrchná, klebetná ale zásadná. Vo všetkom čo robí, chce i je odborník, ktorému možno veriť naozaj na slovo, s ktorým sa nemusíme báť ísť „do boja“. Do toho, do čoho sa Marián Krčík pustí, toho sa najprv zmocní na profesionálnej úrovni.
Teda dokonale pripravený a zabezpečený ľudským, historickým, umeleckým a literárnym i psychologickým prieskumom sa Marián Krčík pustil do napísania dokumentárnej legendy - literárneho diela o tom, ako ťažko, priam s utrpením písal gróf Ján Pálfi svoj testament.
A opäť, tak ako v predošlých svojich dielach, odovzdáva čitateľovi veľké bohatstvo ducha i bohatstvo umelecké a historické, konkrétne to, čo sa prelína cez v podstate navonok bohatým, ale duševne bolestivým životom grófa Pálfiho, ktorý vlastnil rozprávkové bohatstvo práve na Slovensku, teda i Bojnice. Bol zaťatým Maďarom, Slovákov doma neuznával, ak, tak len ako pracovnú silu. Maďarstvo mu bolo aspoň toľko ako viera v Boha. Koľkože to slovenských mozoľov, potu a krvi lipne na obrovskom pálfiovskom majetku? Koľko bohatstva mal gróf Pálfi poručiť Slovákom, ktorí ho zveľaďovali?
Majster Krčík! Blahoželám Vám a ďakujem za tretie vynikajúce dielo, ktoré má hodnoty dokumentárne i literárne. Blahoželám a ďakujem ako čitateľ i ručiteľ či odporúčateľ na Vaše členstvo v Spolku slovenských spisovateľov. Patríte v posledných rokoch k najplodnejším slovenským spisovateľom! Navyše: aj táto kniha je napísaná umne, pútavo a dobrou slovenčinou.
Ing. Marián Krčík už je členom Spolku slovenských spisovateľov, vydal ďalšiu (ako ináč) dvojicu kníh: Antrax a Veterinárka.Vyšli v septembri 2008, patria do jeho série literatúry faktu. Opisujú dramatický, 30 rokov starý príbeh mladej veterinárky, zhodou okolností vlastnej manželky Paulínky, ktorá na sanitnom bitúnku v Handlovej diagnostikovala v mŕtvom zvierati nebezpečnú sneť slezinovú, známu ako antrax. Vtedajšia vrchnosť sa snažila prípad ututlať, hoci ide o takzvanú antropozoonózu, teda smrteľne nebezpečnú chorobu, prenosnú mikróbom bacillusom antracis aj na človeka. Plasticky vykresľuje morálnu zodpovednosť veterinárky, pretože nevedomou manipuláciou so zvieraťom, napríklad aj jeho kožou alebo mäsom hrozilo nakazenie mnohých ľudí. Vďaka opatreniam, ktoré vtedy so spolupracovníkmi urobila, ochorel iba jediný človek, ktorý sa z včas zachytenej choroby vyliečil.
4.12.2010 sa uskutočnil krst najnovších kníh literatúry faktu pána Ing. Krčíka Prieval do steny deväťdesiatky a Prieval s podtitulom závaly, zosuvy, prevaly, prietrže, povodne. Prieval do steny deväťdesiatky nesie názov podľa skutočného prievalu spred 4 rokov pred vydaním knihy. Je výberom jednej z 25 dramatických udalostí opísaných na 344 stranách bohato ilustrovanej plnofarebnej knihy Prieval. Knihy sú napísané pútavo, formou výpovedí a reportáží, oboznamujú čitateľa so závažnou problematikou prievalov všeobecne, zvlášť pri dobývaní úžitkových nerastov, ale najmä uhlia, no i pri podzemných inžinierských stavbách, predovšetkých tuneloch. Sú v nej zaznamenané najväčšie prievaly vody na vodných tokoch a do tunelových stavieb na svete, aj najväčšie prievaly do banských priestorov na Slovensku, medzi nimi aj zo 16. 11. 2006 do steny deväťdesiatky v bani Nováky. Kniha Prieval bola uvítaná pivom Steiger a Prieval do steny deväťdesiatky uhlím, pieskom a vodou z bane Nováky.
Citujeme z uvítacej reči spisovateľa Ladislava Ťažkého: " Marián Krčík knihou Prieval tak hlasito zaklopal na banícky umieráčik, ľudské svedomie a zodpovednosť, že rozbúchal srdcia nielen vdovám a sirotám, rodičom baníkov usmrteným na Bani Nováky, ale celému Slovensku. Priblížil nám totiž okrem príčin smrti aj ich otrockú prácu pred, najmä tesne pred prievalom, zobrazil hrôzostrašný samotný prieval obrovského množstva vody, ílu, štrku, dreva, kameňa, železa a smrť štyroch baníkov tak, že sa nám naozaj rozbúchali srdcia, ozvalo svedomie a z očú ako z priesaku v bani tiekli slzy. Kniha je zaplnená komisiami, poradami a trápeniami technikov a všetkých tých, čo zodpovedajú nielen za ťažbu, ale aj za bezpečnosť baníkov. Tých výskumov, hodnotení je priveľa, použijem slovo záľaha. Čitateľ ich až únavne a olestne znáša, najmä keď vie, ako sa to všetko skončí. Nuž, stalo sa, s čím sa malo počítať. prieval prišiel napriek
komisiám, skúškam, hláseniam, že stena je suchá, alebo že z nej zase tečie voda, že zo stropu prší...a že sa blíži prieval a v ňom smrť a hrob štyroch baníkov. Štyroch?! Ale to boliľudia!!! To boli synovia, manželia, otcovia, to boli mladí ľudia, ktorí chceli žiť a živiť. Muselo sa toto nešťastie stať? Nedalo sa mu zabrániť, alebo pred ním ujsť? Šalamúnska odpoveď: dalo i nie!
Ak jeden chcel vyťažiť, ekonomicky získať, čo je samozrejmé, a druhý, baník zarobiť, tak sa fáralo až na doraz. Až do hlásiaceho sa prievalu a smrti baníkov. Ukazuje však aj to, že ľudský inštinkt či pud sebazáchovy i veľká banícka skúsenosť a nakoniec veľkodušné vzdanie sa zárobku, čiže chleba partiou pastorekovcov, ktorí si rozhodnutím nesfárať do ohrozenej šachty zachránili životy, bolo správne.
Pomôž si človeče aj Pán Boh ti pomôže a pastorekovci si pomohli. Ale tu je mne naozaj ťažko sudcom byť. Ktože z tých, ktorí za ťažbu zodpovedali, chcel zle. Sú to hrdinovia, čo tentoraz prehrali. Zdar Boh! naozaj ťažkej, životunebezpečnej práci baníkov!"
V knihe nie je pokus vysvetľovať príčiny tej nešťastnej udalosti, aj keď všeobecné pravdy o ľudskej nedokonalosti, odborných pochybnostiach a osobnej zodpovednosti aktérov príbehu nechýbajú. To potvrdzuje, že autor sa nevyhýbal chúlostivým aspektom, ale sa ani nepokúšal túto udalosť súdiť.
V auguste 2012, deň pred pamätným Dňom obetí banských nešťastí, ktorý je ako pamätný deň pripomínaný 10.8. 2012 po druhý raz deň, keď v Handlovej v roku 2009 zahynulo v banskom podzemí dvadsať mužov, bola na knižný trh uvítaná kniha Výbuch a jej dve štíhlejšie sestry Výbuch v Bani Handlová a Oheň v Bani Handlová. Kniha Výbuch hovorí nielen o banskom výbuchu v Handlovej, no je beletrizovaným dokumentom faktu, ktorý zobrazuje 101 najtragickejších banských výbuchov, ktoré otriasli civilizovaným svetom. V knihe sú analyzované aj ich príčiny a následky.