Ladislav Ťažký
Stretnúť dnes človeka ľudského, múdreho, skúseného, nie je až také časté. Spisovatelia takí zvyčajne sú. Určite aj Ladislav Ťažký. Bojnice navštívil pri príležitosti literárnej a spoločenskej udalosti: uvítania do života knižných dvojičiek Fáračky a smoking a Smoking a fáračky svojho priateľa - pána Mariána Krčíka. Mestská knižnica v Bojniciach využila jeho návštevu a uskutočnila s deviatakmi základnej školy autorskú besedu s týmto slovenským prozaikom, publicistom, scenáristom, dramatikom a vynikajúcim rozprávačom.
Máloktorý slovenský spisovateľ preniesol do svojho literárneho diela takú veľkú časť vlastného životného príbehu ako on. Máloktorý slovenský spisovateľ posvätil svojim umením rodný kraj do takej veľkej miery, ako to urobil práve on.
Jeho rozprávanie vypovedalo o neľahkom osude v období dospievania. Ako 17-ročný nastúpil na východný front a neskôr padol do zajatia. Dostal sa do zajateckého tábora, najprv v Maďarsku, potom v rakúskom Kaisersteinbrucku. Táto životná skúsenosť najviac ovplyvnila jeho tvorbu. Majster Ťažký priniesol aj filmový dokument, ktorý priblížil jeho život a tvorbu, ale najmä neľaké vojnové časy, ktoré zažil. Mal so sebou kamienok, ktorý si priniesol z tunela pri Simmeringerhauptstrasse, kde koncom vojny pracoval ako vojnový zajatec a po rokoch sa tam s ťažkými spomienkami vrátil. Nemohol spoznať krajinu, na ktorom tuneli to pracoval, tak až rozhovormi s miestnymi ľuďmi sa mu podarilo nájsť to miesto. Odniesol si odtiaľ na pamiatku kameň. Mal ho so sebou. Chcel ho darovať pánovi Krčíkovi. Že aj on bol baníkom, tunelárom... Pán Krčík uvítal do života svoje prvé knižné dvojičky kamienkmi a štrkom.
Z jeho rozprávania ako aj z autorského čítania z knihy V kráľovstve zelene bohyne, ktorú napísal, sme sa dozvedeli:• je rodák z Čierneho Balogu, osady Komov.Tu býval do svojich šestnástich rokov
• ako 17. ročný mal sám pricestovať na východný front na Krym.Keďže boli problémy s vlakmi a celkovo s cestovaním, dostavil sa tam neskôr ako očakávali. Už ho hľadalo Gestapo. Prišiel v zúboženom stave ako žobrák. Keď ho veliteľ zbadal, povedal: Amenmaria. Podľa toho pomenoval aj svoju knihu.Má podtitul Samí dobrí vojaci. O jeho ceste na východný front v tomto autobiografickom románe hovorí ako o špinavom výlete, na ktorý ho poslali špinaví... Na tomto výlete sa kolísky na rakvy a hroby premieňajú...
• V novele Hriešnica žaluje tmu sú taktiež osobné zážitky, pretože po takmer 5 rokoch nosenia uniformy si nemohol zvyknúť na civil, cítil sa v ňom nesvoj. Tak ho poslali robiť dozor na cintorín. Aj vďaka tomu zážitku vznikla trojnovela Kŕdel divých Adamov:Hriešnica žaluje tmu, Divý Adam, Dunajské hroby. Vtedy si vlastne uvedomil, že je rád, že žije.
• Po roku 1968, kvôli tomu, že nesúhlasil s príchodom sovietskych vojsk, boli jeho knihy stiahnuté z knižníc a v Štúrove zošrotované. Vznikli z nich krabice na topánky.
• Bola mu ponúknutá aj kandidatúra na prezidenta. Tri týždne mal na rozmyslenie. Radila mu nielen najbližšia rodina, ku ktorej patrila aj jeho 96 ročná matka, traja synovia, ale aj priatelia. Rozhodol sa nekandidovať.