Noc v knižnici 2009
Z prihlásených čitateľov bolo vybraných 16 detí, čitateľov knižnice, ktorí dobrodružnú noc absolvovali ako literárne postavy, ktoré si vylosovali: Janko a Marienka, Danka a Janka, Anna Shirleyová a Diana Barryová, Arabela a Xénia, Olia a Ailo, Fantaghiró a Karolína, Oľga a Maša, Emily a Charlotte Bronteová. Bohužiaľ statočného Janka neustále trápila chrípka, a aby sa všetci nenakazili, i keď nerád, radšej sa šiel doliečiť domov. A tak sa z Marienky stala Irina, tretia z Čechovových Sestier.
V takejto zostave potom deti privítali bojnickú spisovateľku Veroniku Hoffmannovú , ktorá trpezlivo a múdro odpovedala na otázky detí, priblížila im svoju tvorbu, podelila sa o svoje myšlienky a pocity a na záver každého obdarovala.
O čosi neskôr každá dvojica predviedla svoje herecké a hádankárske umenie pri predvádzaní názvov rozprávok. Tam, kde dospelí často volia rýchlosť a jednoduchosť, deti úžasne predvedli svoju fantáziu. A tak sa v knižnici odohrali neprekonateľné predstavenia pantomímy. Zaujímavé bolo podanie Valibuka alebo Lomidreva v podaní Arabely a Xénie,nezabudnuteľné stvárnenie Červenej Čiapočky prostredníctvom Oľgi, Maši a Iriny, kedy museli rozmýšľať o akú rozprávku ide i samotné knihovníčky, ktoré rozprávky vyberali.. Pri hádaní názvov vynikli jednoznačne sestry Bronteové.
Ľudové hádanky doplnili literárne osobnosti modernými typu: Je to modré a chodí to po strome? (Veverička v montérkach). Stihlo sa prečítať i niekoľko Andersenových rozprávok a príbeh Sivá húska Hany Zelinovej, názov ktorého museli deti uhádnuť v tajničke, ktorú potom lúštili.
Aby si oddýchli od rozmýšľania, vypukla v klubovej čitárni v absolútnej tme laserovo - mobilová show s absolútnym krikom. Ešteže boli pod zemou, inak by určite narušili nočný kľud.
Dosť však bolo bláznenia a pomaly sa chystali do „postielok“, keďže už bolo dosť neskoro. Ako napotvoru nastal výpadok elektriny. Sem tam ktosi zapišťal, niekomu rýchlejšie zabúchalo srdiečko... ale, ktože by sa v noci v knižnici bál? Posvietili si malými lampášikmi a podakatorí i mobilmi, zapálili sa svietniky. Presne o polnoci, keď hodiny na susednej kostolnej veži odbíjali polnoc, zjavila sa Čarovná rozprávkarka knižnice. Bola prekvapená, čo sa to deje, keďže počas celého roka býva v knižnici o takomto čase ticho a kľud. Táto tajomná bytosť obdarovala toho, kto splnil úlohu z jej čarovnej knihy. Našťastie sa to podarilo všetkým, inak nevieme, čo by sa s nimi stalo.
Na väčšinu literárnych osobností ani dve hodiny po polnoci spánok však stále neprichádzal, zato knihovníčky by ani ovečky nemuseli rátať... Preto zaznela hrozba: „Kto nebude spať, pôjde lepiť čiarové kódy na knihy.“ To ste mali vidieť. Pracovitá Popoluška i všetkých sedem trpaslíkov so Snehulienkou sa môžu schovať. Maša, Irina, Arabela a Emily Bronteová nosili po kôpočkách kníh, Anna Shirleyová a Diana Barryová s Fantaghiró lepili čiarové kódy, Danka Bodková diktovala názvy kníh a Oľga snímala čiarové kódy.
Jednoducho pracovité včeličky. Označili kódmi celý regál kníh.
Knihy však zaradili včeličky na police vo zvláštnom kóde, ktorý sa knihovníčkam nijakovsky nepodarilo rozlúštiť. A tak potom hodinu usporadúvali knižný fond opäť do knihovníckej klasiky - obyčajnej tesnej abecedy podľa priezvisk autorov. To už unavené včeličky z dospelého oddelenia pomaly odlietali a s tichým bzukotom zaspávali. Posledná - Oľga o 5.00 hod. ráno, si našla kreslo v dospelom oddelení, že sa jej spať nechce, že si niečo prečíta. Kreslo má v sebe asi čosi čarovné a možno preto v ňom dospelí čitatelia najradšej čítavajú. Oľa o chvíľočku sladko zaspala.
Takýto stav však netrval dlho, pretože o 7,30 bol v pláne budíček.
Ranné vstávanie vyzeralo, … no ako po prebdenej noci. Po raňajkách sa zistilo, že Olia stratila jednu čižmičku a chodí po knižnici polobosá - poloobutá. Našťastie jej pomohla Ailo a stratenú obuv našli zbalenú v rohu Oliinej maxitašky. Emily Bronteovej sa stratila ponožka, no nikomu sa už pátrať nechcelo, pravdepodobne zostala v spacáku. Únava a nedostatok spánku sa začínali prejavovať. Okolo deviatej si po menšie deti prišli rodičia a postupne si ich odviezli domov. To už ale fungovala ďalšia séria predvádzania a hádania názvov rozprávok, na ktoré nocľažníci knihovníčky znova nahovorili.
Dúfame, že deti prežili jedinečnú noc plnú zážitkov.